Spôsobilosť byť účastníkom konania nesprávne označený subjekt

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 ap. O.s.p.); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného (§ 256 O.s.p.) a pod.

 

            Fyzická osoba (súkromný podnikateľ – jednotlivec) musí byť v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. označená menom, t.j. menom a priezviskom a jej bydliskom, lebo sám osebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 Obchod. zákonníka; týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Obč. zákonníka. Ak je takáto osoba v súdnom konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu (obchodným menom) bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto označeného subjektu byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), ktorý je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, majúci za následok zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

 

                Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.1.1997, sp. zn.   3 Cdo 164/96 

 

 

 

Pri nariaďovaní výkonu rozhodnutia súd skúma, či tu je vykonateľné rozhodnutie a či návrh na výkon rozhodnutia je v súlade s týmto rozhodnutím (§ 261 ods. 1 O.s.p.). Výkon rozhodnutia nariadi predseda senátu spravidla bez vypočutia povinného, ak sú splnené všetky procesné podmienky a ak je pripojený vykonateľný titul, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ, ktorý je v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia uvedený ako oprávnený, je na návrh aktívne legitimovaný, a odporca, ktorý je v návrhu uvedený ako povinný, je pasívne legitimovaný (ide o procesnú legitimáciu) a ak je v návrhu uvedený zákonný spôsob výkonu rozhodnutia, o nariadenie ktorého oprávnený žiada (§ 253 ods. 1 O.s.p.).

 

Občiansky súdny poriadok obsahuje ustanovenie poskytujúce povinnému ochranu pred neprípustným výkonom rozhodnutia, prípadne aj ustanovenie poskytujúce povinnému možnosť brániť sa proti nariadenému výkonu rozhodnutia, ak sa v priebehu exekučného konania zistí, že mu chýba pasívna vecná legitimácia z hľadiska exekučného titulu alebo tento titul je nulitným právnym aktom.

 

Inštitút zastavenia nariadeného výkonu rozhodnutia teda poskytuje, spolu s odvolaním proti jeho nariadeniu, dostatočnú procesnú ochranu vo vykonávacom konaní, ktoré je zároveň dôvodom robiacim v tomto konaní celkom nadbytočnú obnovu konania (§ 254 ods. 2 O.s.p.). To je dané tým, že ani právoplatnosť uznesenia o nariadení výkonu nemôžu zhojiť nedostatky týkajúce sa exekučného titulu, ktoré tu boli už v čase vydania uznesenia o nariadení a nemôže prekážať ani tomu, aby bol výkon zastavený aj vtedy, ak sa dôvody jeho neprípustnosti objavia až po jeho právoplatnom nariadení.

 

Ide pritom jednak o základné vady, ktoré môžu spočívať v neodstrániteľnom nedostatku niektorej z podmienok konania i v nedostatku predpokladov práva na súdnu ochranu (práva petičného) a nakoniec i vo formálnych alebo materiálnych nedostatkoch záväznosti alebo vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 ap. O.s.p.); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného (§ 256 O.s.p.) a pod.

 

Všetky tieto dôvody umožňujúce zastavenie právoplatne nariadeného výkonu rozhodnutia upravuje procesný zákon súhrnne v ustanovení § 268 ods. 1, 2 O.s.p.

 

To platí aj o výkone cudzích súdnych rozhodnutí v majetkových právach (porov. § 66 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 53 a nasl. vyhlášky č. 42/1989 Zb., o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach medzi Slovenskou a Poľskou republikou), lebo citované predpisy okrem ustanovení o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí všeobecné procesné predpisy o výkone rozhodnutí nerušia, ale na ne odkazujú (čl. 56 bod 3 cit. vyhlášky).

 

V súvislosti s výkonom cudzích rozhodnutí (§ 274 ods. 1 písm. h) O.s.p.) je preto nutné si uvedomiť, že ich exekúcia môže byť nariadená len na základe takého titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej podľa nášho práva. Ak aj napriek tomu by bola exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená podľa ust. § 268 ods. 1 písm. a) a § 269 ods. 1 O.s.p. Právoplatné zastavenie znamená, že sa ním uskutočňovanie výkonu rozhodnutia definitívne končí.

 

Podľa uvedených zásad odvolací súd dôsledne nepostupoval len preto, že neodlíšil formálnu procesnú legitimáciu účastníkov konania od ich vecnej legitimácie z hľadiska exekučného titulu a ani neskúmal, či tento titul mal potrebnú formu a obsah z hľadiska § 251 a § 274 O.s.p.

 

Účastníkom exekučného konania je ten, koho označí vymáhajúci veriteľ ako dlžníka bez ohľadu na to, či je táto osoba skutočným dlžníkom alebo nie je. Ak nie je osoba označená v exekučnom návrhu alebo titule za dlžníka v právnom pomere s vymáhajúcim veriteľom, nie je teda ani v exekučnom konaní pasívne legitimovaná# takáto povinná osoba má právo sa brániť proti povoleniu exekúcie námietkami (§ 50 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z.) alebo návrhom na zastavenie nariadeného výkonu rozhodnutia – exekúcie (§ 57 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. a § 268 a nasl. O.s.p.).

 

O nedostatok vecnej legitimácie pôjde aj v prípade, kedy vykonávané súdne rozhodnutie neobsahuje takú individualizáciu účastníkov, aby mali spôsobilosť byť účastníkom konania, teda spôsobilosť mať práva a povinnosti. V obchodných veciach to znamená, že za účastníka musí byť označený podnikateľ – fyzická osoba, označená menom a priezviskom (porov. § 9 ods. 1 Obch. zák.) a prípadne aj ďalším dodatkom, čo spolu vytvára jeho obchodné meno.

 

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (pokiaľ bola za účastníka vo vykonávanom rozsudku arbitrážneho súdu PR označená firma „Jimos, export-import P.“) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý odvolaciemu súdu nezostávalo, než len vedený výkon rozhodnutia zastaviť (§ 268 ods. 1 písm. a) a § 269 ods. 1 O.s.p.). V takto prebiehajúcom a skončenom základnom konaní medzi účastníkmi nemohol vzniknúť žiaden procesnoprávny vzťah, lebo tu chýbal jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá strana sporu (§ 7 ods. 1 Obč. zák.). Právna úprava Slovenskej republiky nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako individuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi, aby sami vymedzili okruh prípadov, kedy vady aktu dosahujú takej miery, že už o rozhodnutí (akte) vôbec nemohol hovoriť. Judikatúra Najvyššieho súdu považuje za dôvod nulity rozhodnutia (okrem iných) aj uloženie povinnosti tak označenému subjektu, ktorý v právnom slova zmysle vôbec neexistuje. Vychádzajúc z týchto úvah pre nariadenie výkonu rozhodnutia, chýbal v prejednávanej veci aj spôsobilý predmet exekúcie, t.j. po stránke materiálnej právoplatný a vykonateľný rozsudok cudzieho štátu.

 

Možno teda uzavrieť, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je správne; pre zhora uvedené vady konania nie je zákonné ani uznesenie okresného súdu. Preto dovolací súd nemohol inak, než len za použitia ust. § 243b ods. 1, 2 O.s.p. obidve rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďaLšie konanie s tým, že právny názor vysLovený v tomto rozsudku je preň záväzný a v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

 

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

K súbehu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy

Z doterajšej súdnej praxe, nie sú známe judikované rozhodnutia (podľa slovenskej právnej úpravy), aby ten, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť