Dôvodová správa k novele zákona o DPH 297/2016 Z.z.

Dôvodová správa k zákonu o DPH prináša vysvetlenie zmien v zákone o DPH. Dôvodové správy sú dôležité v tom, že ide o autentický výklad zákona priamo zákonodarcom.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty uvažujú so zavedením samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane by namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom priznávali daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne by uplatňovali právo na odpočítanie dane, čo by malo výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.

Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017 by nemalo mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016.

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa navrhuje odložiť zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov až na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Napriek opatreniam, ktoré od roku 2014 nastavili trend zadlženia SR na klesajúcu trajektóriu, sa dlh podľa aktuálneho odhadu pre rok 2015 nachádza len tesne pod úrovňou druhého sankčného pásma vo výške 52,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2017 sa odhaduje dlh verejnej správy na úrovni 52 % hrubého domáceho produktu. V súvislosti s kvantifikáciou potenciálneho vplyvu tohto opatrenia na rast dlhu vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu a iných nezahrnutých rizík, sa navrhuje zavedenie samozdanenia dovozu tovaru až v období po roku 2017. V prípade prekročenia pásma nad 53 % hrubého domáceho produktu by musela vláda čeliť sankciám v podobe povinného prijatia dostatočných konsolidačných opatrení na opätovné zníženie dlhu v zmysle Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Novelou sa navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1.1.2016, dopĺňa ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.

Zároveň sa novelou zákona navrhuje odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.

Účinnosť novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť sa navrhuje od 31. decembra 2016.

 

Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 49 ods. 9)

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tuzemsku, ale je usadená v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, má právo žiadať o vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré použije na svoje podnikanie. V určitých prípadoch zahraničná zdaniteľná osoba registrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku má právo z kúpy tovarov a služieb uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania namiesto osobitnej procedúry vrátenia dane.

V súlade s článkom 171a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa spresňuje, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane podľa § 5 zákona o DPH, má právo uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania aj v prípade, ak nadobudne tovar alebo službu v tuzemsku a z tohto tovaru alebo služby je povinná platiť DPH, ide o prípady nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kúpu tovaru alebo služby od iného platiteľa dane v tuzemsku s prenosom daňovej povinnosti (napr. prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH).

K bodu 2 (§ 55a ods. 2 písm. c/ bod 2 a § 56 ods. 2 písm. c/ bod 2)

Navrhuje sa odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti konkrétne uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane zaplatenej za tovary a služby pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte. Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 2 sa zjednocuje postup zahraničnej osoby ohľadne vrátenia dane, ak zahraničná osoba uskutočňuje v tuzemsku len plnenia s prenosom daňovej povinnosti. Rovnako sa navrhuje prednostne uplatňovať vrátenie dane podľa § 56 zákona o DPH pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania aj pre zahraničné zdaniteľné osoby usadené v treťom štáte.

K bodu 3 (§ 61 ods. 13)

Navrhuje sa skrátiť obdobie (z dvoch rokov na 6 mesiacov) od registrácie osobného automobilu na diplomatické evidenčné číslo do skončenia pôsobenia diplomata v Slovenskej republike, ktoré musí uplynúť, aby zahraničný zástupca nemal povinnosť vrátiť daň, ktorú mu daňový úrad vrátil pri kúpe osobného automobilu.

K bodom 4 a 5 (§ 69 ods. 17)

Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach závisí od správneho zatriedenia stavebnej práce podľa štatistickej klasifikácie produktov („klasifikácia CPA“), ktorá je vydaná Nariadením komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorou sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorou sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. V praxi dochádza často k nejednotnému posúdeniu zatriedenia určitej stavebnej činnosti do klasifikácie CPA a dodávateľ ako aj odberateľ sa vystavujú riziku dodatočného vyrubenia DPH príp. neuznaniu odpočítania dane, ak sa dodávateľ rozhodne z opatrnosti uplatniť  DPH na výstupe, aj keď v skutočnosti má uplatniť prenos daňovej povinnosti.

V praxi sa stáva, že dodávateľ má iné zatriedenie ako odberateľ, čo môže byť zapríčinené najmä ich odlišným spôsobom popisu tej istej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zavedenie právnej fikcie pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach, ktoré by malo priniesť právnu istotu ako pre dodávateľa tak aj pre odberateľa a odstrániť nadmernú administratívnu záťaž pri viacnásobnom overovaní správnosti zatriedenia činnosti podľa klasifikácie CPA.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti, uvedie na faktúre informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia (platiteľ dane) bol osobou povinnou platiť DPH.

Takáto právna úprava si súčasne vyžiadala doplnenie povinnosti pre platiteľa dane, ktorý uskutoční dodávku s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vykazovať vyhotovené faktúry v kontrolnom výkaze, a to aj napriek tomu, že tieto dodávky neuvádza v daňovom priznaní. Faktúra sa bude uvádzať v časti A.2. kontrolného výkazu a údaje z týchto faktúr sa budú využívať pri analytickej činnosti finančnej správy.

K bodu 6 (§ 79a)

Nadmerný odpočet vzniká, ak výška odpočítateľnej dane prevyšuje daň na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Uplatnením nároku na nadmerný odpočet vzniká povinnosť štátu túto sumu zaplatiť platiteľovi dane. Zákon ustanovuje dve bežné lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu pre platiteľov dane s mesačným zdaňovacím obdobím, a to 60 a 30 dní (30 dní v prípade tzv. spoľahlivého daňového subjektu) a 120 dní pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím. V prípade začatia daňovej kontroly v rámci plynutia 30 dňovej alebo 60 a 120 dňovej lehoty, zákon ustanovuje ďalšiu osobitnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, a to 10 dní od skončenia daňovej kontroly.

Samotné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podaním daňového priznania však neznamená, že túto sumu nadmerného odpočtu je štát povinný vrátiť automaticky bez toho, aby mal možnosť uplatnený nárok skontrolovať.

Podľa Daňového poriadku kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov (vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť výkon kontroly). Túto lehotu má správca dane k dispozícii bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého podniku alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo ide o daňový subjekt, ktorý vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov.

Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie tohto nadmerného odpočtu je odložené až do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly.

Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Takže sa ponecháva štátu určitý čas na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu.

Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy vráteného nadmerného odpočtu (suma NO zistená po kontrole), a to za každý deň až do jeho vrátenia. Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Navrhuje sa priznať úrok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Zároveň sa navrhuje stanoviť minimálny úrok vo výške 1,5 % pre prípad, ak v danom kalendárnom roku bude dvojnásobok základnej sadzby ECB nižší ako 1,5 %.

Platiteľ dane nemusí podať žiadosť o priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu. Daňový úrad o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vydá rozhodnutie ex offo.

Zákonom ustanovené dôvody, ktoré majú za následok nemožnosť skontrolovať oprávnenosť uplatňovaného nadmerného odpočtu, tvoria racionálny základ pre nepriznanie nároku na úroky z nadmerného odpočtu.

Súčasne sa navrhuje riešiť aj situácie, ak sa po priznaní resp. nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu zmení výška vráteného nadmerného odpočtu.

V nadväznosti na zmenu výšky vráteného nadmerného odpočtu, sa suma úroku môže zvýšiť alebo znížiť príp. zrušiť.

V prípade zvýšeného vrátenia nadmerného odpočtu, daňový úrad vydá rozhodnutie, ktorým prizná ďalší úrok z nadmerného odpočtu v nadväznosti na sumu, o ktorú sa zvýšila suma vráteného nadmerného odpočtu.

V prípade zníženia výšky už vráteného nadmerného odpočtu, daňový úrad rozhodnutím z úradnej moci zníži alebo zruší sumu priznaného úroku z nadmerného odpočtu. Týmto novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní nároku na úrok z nadmerného odpočtu zrušuje a platiteľ dane je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o znížení alebo zrušení priznaného úroku, vrátiť celú čiastku priznaného úroku alebo jeho časť.

K bodu 7 (§ 85ke)

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby sa právna úprava nároku na peňažnú náhradu z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017, vzťahovala na prípady zadržania nadmerného odpočtu na základe kontroly, ktorá sa začala po 1.1.2017 ako aj na prípady, ak sa daňová kontrola začala pred účinnosťou tejto novely a k 1.1.2017 nebola ešte skončená.

K bodu 8 (§ 85l)

V súvislosti s prehodnotením účinnosti samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane sa upravuje prechodné ustanovenie. Účinnosť sa navrhuje v závislosti od výsledku porovnania údajov o výške verejného dlhu, ktorý je zverejnený za príslušný rozpočtový rok Eurostatom (aktuálna výška dlhu verejnej správy SR), a hornom limite dlhu verejnej správy ustanoveným pre tento príslušný rozpočtový rok v zmysle Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

K čl. II

Mení sa účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľmi dane. Účinnosť sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017 okrem účinnosti ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, ktoré nadobúdajú účinnosť od 31. decembra 2016.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Novela exekučného poriadku zákon č. 233/1995Z.z. – dôvodová správa

Novela exekučného poriadku prináša zásadné zmeny vo vedení exekučného konania po viac ako 20 rokoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť