Zmluvná pokuta v pracovnoprávnych vzťahoch

 

Pomerne často sa stretávame so zmluvnou pokutou v pracovných zmluvách, respektíve v dohodách o zabezpečení záväzkov. Je formulovaná paušálnou čiastkou napríklad za nenastúpenie do práce , alebo neskorý príchod, prípadne pokrýva iné porušenia povinností zamestnancov.

Pre zamestnávateľa je to pomerne jednoduchý spôsob ako si efektívne zabezpečiť pracovnú disciplínu na pracoviskách. Na druhej strane pre zamestnanca to má svoje nevýhody, pretože z podstaty závislosti a podriadenosti to sťažuje efektívnu obranu. Zmluvná pokuta je okamžite započítateľná s nárokom na mzdu.

Otázka zostáva , či je zmluvná pokuta aj prípustná ?

Zmluvná pokuta je nástrojom zabezpečenia záväzkov, čo vyplýva aj z jej začlenenia v Občianskom zákonníku v časti zabezpečenie záväzkov § 554-558 OZ.  V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že zabezpečenie záväzkov  z pracovnoprávnych vzťahov je upravené v § 20  Zákonníka práce.

Zákonník práce odkazuje pri svojom použití na primerané použitie Občianskeho zákonníka § 1 ods. 4 Zákonníka práce.  Na druhej strane Zákonník práce je lex specialis , čo znamená, že jeho právna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka.

Lex specialis neruší platnosť (a záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené (napr. v súdnom konaní a pod.), že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno naň uplatniť; aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárna.

 

                Rozsudok NS SR z 29.4.1998 sp.zn. – Cdo 1/98

 

Ustanovenie § 20 Zákonníka práce umožňuje záväzok vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečiť troma spôsobmi zabezpečenia zo záväzkov

  • Dohodou o zrážkach zo mzdy § 551 OZ
  • Ručením § 546 -550 OZ
  • Zriadením záložného práva. § 552 OZ ,  151a -151q OZ

 

Podstatou dohody  zrážkach zo mzdy je fakt, že pre pohľadávku, pre ktorú je zriadená dohoda o zrážkach zo mzdy je možné voči platiteľovi mzdy ( a to i inému ako je aktuálny zamestnávateľ ) možné po predložení tejto dohody dosiahnuť vykonávanie zrážok zo mzdy v rovnakom rozsahu ako je to pri exekúcii, ale nie je potrebné získať exekučný titul  ani podať návrh na exekúciu. Nevýhodou tejto dohody je fakt, že pokiaľ dlžník nemá nárok na mzdu  je takáto dohoda bezpredmetná a jej použiteľnosť je limitovaná premlčacou dobou.

Inštitút ručenia spočíva v tom, že vzniká jednostranným vyhlásením inej osoby ako dlžníka , že uspokojí pohľadávku veriteľa ak ich neuspokojí dlžník. Veriteľ teda má viacero potenciálnych subjektov, od ktorých môže svoju pohľadávku vymôcť. Na druhej strane závisí od bonity ručiteľa aké kvalitné toto zabezpečenie je.

Podstata záložného práva spočíva v tom, že zabezpečuje pohľadávku a jej príslušenstvo  tak, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Toto je pomerne najvýhodnejší spôsob, keďže už pri vzniku zabezpečenia spravidla veriteľ pozná majetkový substrát, ktorý pohľadávku zabezpečuje. Zákonník práce v § 20 ods. 4 umožňuje zriadiť záložné právo iba k nehnuteľnému majetku zamestnanca. Vylučuje teda zriadenia záložného práva k hnuteľnému majetku ako i ručný záloh .

Z uvedeného vyplýva jedna dôležitá vec . Zmluvná pokuta nie je obsiahnutá vo výpočte spôsobov zabezpečenia záväzkov uvedených v § 20 Zákonníka práce a z uvedeného dôvodu je neprípustným spôsobom zabezpečenia záväzkov v pracovnoprávnych vzťahoch.

Vzhľadom na to, že v pracovnoprávnych vzťahoch ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce akékoľvek dohody , ktoré by tomu odporovali sú neplatné.

Uvedené výslovne vyplýva z § 1 ods. 6 Zákonníka práce citujem

V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie Spoločnosť predala odpísané auto spoločníkovi. Spadá uvedená transakcia po princíp nezávislého vzťahu ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť