Zmena v ukladaní pokút v daňovom poriadku od 1.1.2016

K aplikácii absorpčnej zásady v daňovom konaní

Od vzniku štátu je výber daní kľúčovým nástrojom pre realizáciu jeho funkcií a preto sa výberu daní vždy venovala veľká pozornosť. Je potrebné povedať, že štát vždy nájde spôsobom ako sa dostať k peniazom svojich blížnych. Dokazujú to dane z komínov a brád v cárskom Rusku ( preto tá popularita zemljanok – nemajú komín ) od rôznych nápadov podobného typu ako sú napríklad daňové licencie.
Logickým náprotivkom tejto snahy je snaha daňových subjektov vyhnúť sa plateniu daní najlepšie legálnym spôsobom. Ľudia sú už raz takí, že účel svätí prostriedky a preto je v daňových zákonoch množstvo ustanovení o pokutách za správne delikty. Pokiaľ je každá maličkosť sankcionovaná pokutou majú orgány správy daní možnosť vybrať na sankciách to, čo by sa im nepodarilo vybrať na dorubenej dani.
Tejto snahe daňových orgánov sa samozrejme daňové subjekty bránia a často úspešne. Je potrebné poznamenať, že správne trestanie je tiež určitou formou trestnej sankcie na ktorých ukladania sa vzťahuje tak Ústava SR ako i Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý ratifikovala ešte Českoskovenská Federatívna republika a ako medzinárodná zmluva má prednosť pre slovenskými zákonmi vrátane daňového poriadku. Tento bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 209/1992 S.b.Je potrebné poznamenať, že na daňovú obhajobu v tomto prípade sa vyžaduje ďaleko vyššia miera znalostí ako je to možné získať z rôznych internetových diskusíí.
Zmyslom obhajoby v tomto prípade bola aplikácia takzvanej absorpčnej zásady aplikovanej pri trestných činoch ( viacčinný súbeh ) , kedy jej zmyslom je absorpcia sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich. Inými slovami nedostanete 10 pokút za desať deliktov, ale iba jednu za jeden aj keď vo vyššej sadzbe. Úspora finančných prostriedkov je zrejmá.
Táto zásada bola zakotvená v novele daňového poriadku č. 269/2015 Z.z. a bude účinná od 1.1.2016. Vzhľadom na to, že ide predpis procesný bude sa aplikovať aj na konania, ktoré začali do 31.12.2015.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi výškou pokuty , ktorá sa bude spravovať v konaniach, ktoré začali do 31.12.2015 starým znením § 155 Daňového poriadku a aplikáciou § 155a Daňového poriadku , ktorý obsahuje absorpčnú zásadu aplikovateľnú na ukladanie pokút od 1.1.2016 na všetky konania.

Príklady k ukladaniu úhrnnej pokuty:

1. Účtovná jednotka sa dopustila, napr. správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) – nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve a súčasne sa dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) – nedala overiť účtovnú závierku. Za uvedené správne delikty daňový úrad uloží úhrnnú pokutu podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. V uvedenom prípade sú horné hranice sadzby pokuty rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov. Rovnako sa úhrnná pokuta uloží v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu opakovane.

2. Daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k DPH. Podľa navrhovaného ustanovenia správca dane uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil. V uvedenom prípade by správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty bolo nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20.000 €. Správca dane by úhrnnú pokutu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, pričom výška úhrnnej pokuty by nemohla byť nižšia 60 €.

( zdroj Dôvodová správa )

Na jednej strane by sme mali jasať nad vývojom situácie. Na strane druhej ako to už v práve a najmä daňovom býva zvykom vec má háčik. Daňová správa neustupuje ani ochotne ani tak ústretovo akoby sa mohlo zdať na prvý pohľad.
Znenie § 155a Daňového poriadku nie je ani zďaleka tak ústretové akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.
§ 155a
Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

(2) Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.92ba)
Odsek dva znamená, že sa podobná zásada bude aplikovať i na správne delikty v rámci ostatných daňových zákonov. Tu ale začína problém. Podľa slovného spojenia ak je to účelné a možné by podľa Ministerstva Financií malo znamenať, že sa táto zásada bude aplikovať iba v správnych deliktov upravených v jednom zákone. To znamená, že síce nemôžete dostať desať pokút za desať porušení zákona, ale ak porušíte tri povinnosti v troch zákonoch trikrát tak minimálne tri pokuty máte isté. Jednotlivé daňové zákony spolu úzko súvisia, takže nie je problém naplniť správny delikt podľa zákona o účtovníctve , zákona o dani z príjmov a zákona o DPH .
Podľa môjho právneho názoru absorpčná zásada by sa mala vykladať tak, že nie je obmedzená na správne delikty iba v rámci jedného právneho predpisu. Správne delikty totiž na rozdiel od trestných činov sú upravené vo viacerých zákonoch naraz.
Na podporu svojich tvrdení uvádzam citáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).
Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).

Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).
Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Rozhodnutie NS SR 8 Sžo 28/2007

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie Spoločnosť predala odpísané auto spoločníkovi. Spadá uvedená transakcia po princíp nezávislého vzťahu ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť