Spôsob určenia vymeriavacieho základu platiteľa poistného

Východiská právnej úpravy

V predchádzajúcich častiach o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sme si povedali niečo o technickej stránke ročného zúčtovania a v tejto časti sa budeme venovať jadru ročného zúčtovania – spôsobu určenia vymeriavacieho základu platiteľa poistného.

Kľúčovými prvkami dôležitými na pochopenie súvislostí je pojem zárobková činnosť, ktorá bola do zákona o zdravotnom poistení zakomponovaná novelou 499/2010 Z.z., ktorá zásadným spôsobom redefinovala okruh príjmov z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenia. Zatiaľ čo do 31.12.2010 odvodom podliehali iba príjmy zo závislej činnosti § 5 ZDP a príjmy z podnikania § 6 ods. 1 a 2 ZDP po novom sa rozširuje povinnosť platiť odvody na všetky druhy príjmov , teda i na príjmy z kapitálového majetku i na § 7 ZDP i na ostatné príjmy § 8 ZDP.

Následne na toto sa zásadným spôsobom zvýšili minimálne vymeriavacie základy na zdravotné poistenie a to tak, že minimálny vymeriavací základ SZČO sa zvýšil z 44,2% priemernej mzdy na 50% priemernej mzdy a zrušil sa minimálny vymeriavací základ zamestnanca.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že cca 80% SZČO platí z minimálneho vymeriavacieho základu, takže efekt tohto opatrenia sa prejavil rovnako ako by boli odvody na zdravotné poistenie zvýšené o 13% čiže efektívna sadzba nie je 14% ,ale 15,82% z vymeriavacieho základu.

Ďalším dôležitým prvkom bolo zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov na účely platenia preddavkov z troch na päťnásobok priemerenej mzdy a adekvátne tomu ročný vymeriavací základ z 36 násobku na 60 násobok priemernej mzdy.

Uvedené je príkladom, že zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie sa dá nielen zvyšovaním sadzieb daní a odvodov, ale i technickými opatreniami, ktoré rozširujú vymeriavací základ. Uvedený zákon prijala pravicová vláda, takže pri diskusii o daniach a odvodoch je potrebné poznamenať, že každá vláda od roku 2006 zvyšovala daňovo – odvodové zaťaženie.

Následne na to, sa zákonom 133/2011 Z.z. , kedy sa zmenil fakt, že namiesto platiteľa poistného vykonáva
ročné zúčtovanie zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie formou výkazu nedoplatkov na základe údajov, ktoré má oznámené tak pri plnení oznamovacích povinností poistencom/platiteľom, ako i z údajov od externých subjektov, pričom od 1.1.2013 sa drvivá väčšina údajov získava na základe elektronickej výmeny informácií medzi štátnymi inštitúciami najmä Finančným riaditeľstvom SR , Sociálnou poisťovňou a Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Zostala zachovaná možnosť zdravotnej poisťovne vyžiadať si od poistenca tieto údaje.

Z uvedeného vyplýva, že zdravotná poisťovňa vychádza pri výpočte ročného zúčtovania zdravotného poistenia z údajov, ktoré daňovník oznámil daňovému úradu podaním daňového priznania. Pokiaľ platiteľ nesprávne príjmy zdanil a uviedol v daňovom priznaní je nutné najprv podať dodatočné daňové priznanie a z takto opravených údajov sa nanovo vypočíta ročné zúčtovanie. Zdravotná poisťovňa pri vykonaní ročného zúčtovania neskúma správnosť vykázaného základu dane i keď v niektorých prípadoch je schopná upozorniť platiteľa na zjavnú nesprávnosť podané daňového priznania. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uvedenie / neuvedenie určitých príjmov do daňového priznania závisí od zdroja príjmu ( typicky u príjmov z kapitálového majetku ) , takže výsledok vie posúdiť len ten, kto na základe podkladov daňové priznanie robil.

Najčastejšie vyskytujúce sa problémy

Príjmy podľa § 7 – príjmy z kapitálového majetku.

V zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. ide o prímy zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z.

V tejto súvislosti narážame na tri okruhy problémov

  1. Príjmy z kapitálového majetku sú príjmy , ktorých zdanenie sa realizuje čiastočne daňou vykonanou zrážkou a sčasti cez daňové priznanie. Závisí to jednak od daňového zatriedenia príjmu a tiež od toho či plynú od platiteľa dane so sídlom v SR , alebo zahraničného platiteľa dane. Je to pomerne logické, pretože od zahraničného platiteľa dane nemôžeme očakávať, že by bol pri zrážaní dane viazaný slovenským právnym poriadkom.

    Týka sa to týchto druhov príjmov. Písmená sú uvedené tak ako sú tieto príjmy zatriedené v § 7 ods. 1 ZDP

    a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,

    b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

    d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu; 35) rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu, 35)

    e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

    g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),

    h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

Naopak príjmy uvedené v § 7 ods. 1 písm. c a f) sa vždy zdania cestou daňového priznania.

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,

Príklad
Pani Anna mala vyplatené príjmy z poistenia pre prípad dosiahnutia veku v Českej republike . Vzhľadom na to, že ide o príjem podľa § 7 ods. 1 písm e) ZDP plynúci zo zdroja v zahraničí bude daň vysporadúvať cez daňové priznanie a nie zrážkovou daňou. Z uvedeného vyplýva, že sa tento príjem zahrnie do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie a odvedie z neho poistné v ročnom zúčtovaní

Príklad
Pani Anna mala vyplatené príjmy z poistenia pre prípad dosiahnutia veku v Slovenskej republike. Vzhľadom na to, že ide  príjem uvedený v § 7 ods. 1 písm. e) ZDP zo zdrojov na území SR budú sa tieto vysporadúvať zrážkovou daňou v zmysle § 43 ZDP a teda nebudú vstupovať do daňového priznania a nebudú podliehať odvodovej povinnosti.

Príjmy zrážané zrážkovou daňou

Ďalší súvisiaci problém spočíva v rozličnom daňovom režime príjmov vysporadúvaných zrážkovou daňou v zmysle § 43 ZDP. Je to dané tým, že zákonom č. 548/2010 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o dani z príjmov bolo zmenený spôsob vysporadúvania príjmov zrážaných zrážkovou daňou tak, že u rezidentov SR ( daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou ) už nie je možné príjmy zrazené zrážkovou daňou započítať na preddavok na daň v zmysle § 43 ods. 7 ZDP ako tomu bolo možné do konca roku 2010. Výnimku tvorili príjmy uvedené v § 43 ods. 6 písm c) a d) ZDP čo boli

c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska,

d) výnosov z dlhopisov u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Od 1.7.2013 bolo písm. d) zrušené a preto aktuálne jediný príjem , u ktorého je možné príjem zrazený zrážkou u daňových rezidentov zraziť je práve príjem z vyplatenia podielových listov. Toto však najmä starší ľudia nie vždy rešpektujú a podávajú daňové priznanie akoby po starom. Uvedením týchto príjmov do daňového priznania majú jednak zlé daňové priznanie a zároveň sa im vyrubí poistné na zdravotné poistenie. Uvedené sa musí riešiť podaním dodatočného daňového priznania.

Podiely na zisku.

Ďaľším okruhom problémov, ktorý sa vyskytuje pri vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia sú dividendy – teda podiely na zisku.

Zmyslom zavedenia rovnej dane nebola len jej sadzba 19% , ale zároveň i zrušenie dane z dividend, ktoré sa presunuli do príjmov, ktoré nie sú predmetom dane § 3 ods. 2 ZDP. Pravicová vláda tvárou v tvár zachrániť rozpočet, ale zároveň zachovať rovnú daň preto zaviedla , že z dividend sa platí poistné 14% , takže v podstate pre fyzické osoby ( rezidentov SR ) zaviedla v podstate režim akoby pred rokom 2004. Nakoniec aj tak to rovnú daň to nezachránilo, ale nesystémový prvok nik nezrušil.

Vznikol samozrejme problém za aké oobdobia sa má platiť poistné na zdravotné poistenie , pretože nerozdelený zisk z minulých rokov mohol byť i za obdobia pred rokom 2011.

V zmysle § 36 ods. 12 zákona 580/2004 Z.z. povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.

Je teda zrejmé, že ide o zisk dosiahnutý po 1.1.2011, pretože medzi dosiahnutým ziskom a rozdeleným ziskom je dosť zásadný rozdiel. Problém, ktorý vznikol bol ten, že dividendy z rokov predchádzajúcich roku 2004 sa uvádzali do § 8 ZDP a to je práve príjem zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10 b ods.1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. . Toto sa čiastočne snažili vyriešiť zavedením samostatného základu dane 51d ZDP , kde sa podiely na zisku obchodných spoločností ( s výnimkou v.o.s. a k.s. ) zdaňovali zrážkovou daňou vo výške 15%, čo však v praxi znamenalo, že nevstupovali do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Táto možnosť však bola časovo limitovaná na obdobie roka 2013 § 52t ods. 11 ZDP. Vzniká otázka čo potom. Uvedením týchto príjmov do § 8 ZDP totiž automaticky vstupovali do vymeriavacieho základu a zdravotná poisťovňa z nich vyrubila poistné. Platitelia ignorovali prílohu daňového priznania, ktorá tam bola na účely zdravotného a sociálneho poistenia a neuvádzali tam príjmy z dividend, čo automaticky znamenalo ich zahrnutie do vymeriavacích základov.

Príklad
Spoločnosť A s.r.o. vyplatila dividendy za kalendárny rok 2013 v roku 2014. Ako platiteľ dividend v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) ZDP zrazí preddavok z vyplatených dividend vo výške ich sumy a zrazení 14% sadzby na zdravotné poistenie spoločníkovi.

V tejto súvislosti až rozhodnutie NS SR 10Sžso/6/2014 z 20. augusta 2014 citujem

odvolací súd doplňuje, že platba zdravotných odvodov za rok 2011 z podielu na zisku z roku 2002 len preto, že k ich vyplateniu došlo až v roku 2011, by bola zrejmým porušením rovnosti účastníkov pred zákonom (čl. 12 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). V roku 2002, resp. v roku 2003 sa na zdanenie a zdravotné odvody vzťahoval zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Podľa posledne menovaného zákona, účinného do 31. decembra 2004, bol vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Príjmom sa však rozumeli podľa vtedy platného zákona o dani z príjmov (zákon č. 286/1992 Zb.) a jeho § 3 ods. 1 písm. a) len príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, nie však príjmy z kapitálového majetku. Odvodom na zdravotné poistenie teda v roku 2002 nepodliehali príjmy z kapitálového majetku.

Z vyššie uvedených dôvodov je otázka dividend jednoznačne vyriešená tak, že odvodom na zdravotné poistenie podliehajú iba podiely na zisku za obdobie po 1.1.2011.

Príklad

Spoločnosť A s.r.o. vyplatí podiel na zisku za rok 2003 v roku 2014. Spoločnosť vyplatí čistý príjem spoločníkovi bez zdanenia a zrážke odvodu

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť