Príkazná zmluva – komentár k vzoru príkaznej zmluvy

Príkazná zmluva je typom obstarávateľskej zmluvy. Je zrejmé, že jedným z hlavných úloh práva je regulácia ekonomickej výmeny v spoločnosti . To znamená, že zmluvy, ktoré pripadajú do úvahy môžu upravovať

  1. Prevod vlastníckeho práva ( kúpna zmluva )
  2. Prevod atribútov vlastníckeho práva – teda vec užívať a poberať plody a úžitky ( nájomná zmluva )
  3. Vykonanie činnosti ( v tomto prípade napríklad príkazná zmluva, mandátna zmluva a podobne . )

Osobitne komplikované situácia nastáva v kolízii s pracovnoprávnymi vzťahmi, ktoré sú tiež vykonaním činnosti. Problém nastáva preto, lebo závislá činnosť je podstatne viac zaťažená daňami a odvodmi ako iné činnosti a štát si teda snaží vynucovať, aby osoby vstupovali do zmluvných vzťahov výlučne pre neho výhodnom a pre ostatné strany nevýhodnom režime. V ďaľšom texte si objasníme základné náležitosti príkaznej zmluvy , práva a povinnosti zmluvných strán a odlišnosti od iných typov zmlúv . Vzťahu závislej práce a príkaznej zmluvy sa budem venovať v samostatnom článku.

Príkazná zmluva je upravená v v § 724-732 všeobecne a okrem toho má podtypy a to zmluvu o obstaraní veci § 733-736 a zmluvu o obstaraní predaja veci § 737-741 zákona č. 40/1964 S.b.

Predmet zmluvy

Predmet príkaznej zmluvy spočíva v záväzku vykonávateľa príkazu – príkazník, že pre určitú osobu – príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná inú činnosť.

Predmet zmluvy je vymedzený veľmi všeobecne a je potrebné upozorniť, že aj keď to zákon vyslovene neupravuje skôr sa má na mysli vec vo význame zariadenia nejakej záležitosti a výsledok má väčšinou nehmotnú povahu.

Tento argument opieram najmä o porovnanie premetu zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy v Občianskom zákonníku , kde predmetom kúpnej zmluvy § 588 nasl. Občianskeho zákonníka je v podstate prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho , ktorý sa najčastejšie deje odovzdaním veci ( tradíciou ) a predmetom zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo na svoje nebezpečenstvo. AK by v zmluva obsahovala viac prvkov rôznych zmluvných typov šlo by o zmluvu zmiešanú čo nie je vylúčené, ale už by to nebola čisto príkazná zmluva. Domnievam sa teda, že predmetom príkaznej zmluvy bude spočívať vždy v činnosti a jej výsledok bude nehmotnej povahy.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že pojmovo najbližšia ( ale upravená v Obchodnom zákonníku ) je zmluva mandátna § 566-576 Obchodného zákonníka a zmluva komisionárska 577-590 Obchodného zákonníka.

Predmetom mandátnej zmluvy je vykonanie určitej obchodnej záležitosti uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti. Predmet mandátnej zmluvy je teda pojmovo užší, pretože sa vzťahuje na iba vykonanie obchodnej záležitosti. Na rozdiel od príkaznej zmluvy je odplatnosť je pojmovým znakom mandátnej zmluvy.

Predmetom komisionárskej zmluvy je záväzok komisionára , že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Rovnako aj v prípade tejto zmluvy je odplatnosť jej pojmovou náležitosťou na rozdiel od príkaznej zmluvy.

Predmetom príkaznej zmluvy naopak nemôže byť sprostredkovanie uzatvárania zmlúv pre záujemcu , pretože toto je upravená v samostatnom zmluvnom type Zmluva o sprostredkovaní § 774-777 Občianskeho zákonníka.

Odplatnosť príkaznej zmluvy

Odplatnosť nie je pojmovým znakom príkaznej zmluvy. To znamená, že zmluva bude platne uzavretá i pri absencii dohody o odmene. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že je potrebné rozlišovať medzi odmenou za vykonanie príkazu a náhradou nákladov súvisiacich s vykonaním príkazu. Na náhradou nákladov má príkazník vždy právo ak sa nedohodlo výslovne nič iné a má právo požadovať preddavok na tieto náklady. Na druhej strane ak bola odmena dohodnutá tak nárok na ňu vzniká aj vedy ak výsledok činnosti nenastal s výnimkou ak by výsledok činnosti nenastal z dôvodu porušenia povinnosti príkazníka.

Rovnako nárok na odmenu ak bola dohodnutá predčasne ( najčastejšie odvolaním plnomocenstva ) a tiež ak sa výsledok príkazu zmaril náhodou. Toto sa týka rovnako nároku na náhradu nákladov a nároku na náhradu škody.

Spôsob vykonania príkazu

Príkazník je povinný príkaz vykonať osobne. Zákon síce myslí na situáciu , že príkazník môže zveriť vykonanie príkazu inej osobe a v takomto prípade zodpovedá príkazník akoby vykonával príkaz sám, ale táto osoba bude mať často možnosť vykonávať iba pomocné práce, pretože na vykonanie príkazu v mnohých prípadoch bude potrebná plná moc a právna úprava plnej moci neumožňuje fyzickej osobe splnomocniť ďaľšiu osobu bez toho, aby táto možnosť bola obsiahnutá v plnej moci. To sa samozrejme nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá môže splnomocniť zo zákona ďaľšiu osobu aj bez výslovnej úpravy v texte plnej moci. Táto najčastejšie splnomocní na konanie svojich zamestnancov.

Ak chce osoba vylúčiť možnosť, aby právnická osoba splnomocnila inú právnickú osobu na výkon príkazu musí to výslovne dohodnúť a preto by mal byť súčasťou príkaznej zmluvy i ustanovenie o mlčanlivosti.

Príkazca pri vykonaní príkazu je povinný postupovať podľa svojich znalostí a schopností čo by mal byť ekvivalent odbornej starostlivosti v obchodnom zákonníku ale s tým rozdielom, že v obchodných vzťahoch vystupujú primárne podnikatelia, ktorí sa považujú z podstaty veci za profesionálov čo sa pri bežnom občanovi predpokladať nedá vždy.

Príkazca koná pre príkazcu a v mene príkazcu a teda musí rešpektovať jeho pokyny .Pokyny príkazcu sú buď upravené priamo v zmluve, alebo z nej vyplývakú. Od príkazcových pokynov sa môže odchýliť len za splnenia dvoch podmienok

  1. Ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu
  2. Ak nemôže včas dostať jeho súhlas

Inak zodpovedá za tým spôsobenú škodu

S vyššie uvedeným je spojená povinnosť príkazníka podávať správy príkazcovi na jeho žiadosť a vydať všetok úžitok z vykonaného príkazu. Rovnako je povinný podať príkazcovi vyúčtovanie po skončení vykonávania príkazu.

V súvislosti s vyššie uvedeným je nevyhnutné poznamenať jednu dôležitú skutočnosť a tou je to, že dlžník, ktorý plní osobe splnomocnenej veriteľom na prevzatie plnenia sa oslobodzuje od svojho záväzku v rozsahu v ktorom plnil splnomocnenému zástupcovi veriteľa a čo je rovnako dôležité tak i v okamihu prevzatia plnenia splnomocneným zástupcom veriteľa. To kedy si zástupcovia veriteľa a veriteľ vzájomne odovzdajú plnenia nemusí dlžníka zaujímať ! V tejto súvislosti je teda mimoriadne dôležité dohodnúť si vzájomné zúčtovanie v príkaznej zmluve vrátane oznámenia kedy reálne došlo k plneniu splnomocnenému zástupcovi veriteľa ak je v premete zmluvy i prijatie plnení.

Zánik príkaznej zmluvy

Na zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva ( § 33 b Občianskeho zákonníka )

To znamená, že príkazná zmluva zanikne splnením príkazu v príkaznej zmluve. Toto nie je práve najšťastnejšia formulácia, pretože záväzok príkazníka nepochybne zaniká splnením, ale práva z príkaznej zmluvy majú presah aj po jej vykonaní ( napríklad právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov ) .

Ak príkazca odvolal príkaz. Ako bolo vyššie uvedené to príkazcu nezbavuje povinnosti uhradiť odmenu a náklady s tým súvisiace.

Ak ju vypovedal príkazník. Je paradoxné, že pre tento prípad zákon nepamätá na žiadne riešenie vzájomných práv a povinností čo sa týka odmeny a náhrady nákladov.

Smrťou príkazníka ak je fyzickou osobou a zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu ak je príkazník právnickou osobou.

Problematikou porovnania právnej úpravy závislej práce a výkonu činnosti na základe obstarávateľských zmlúv ( príkazná zmluva, mandátna zmluva, zmluva o dielo ) sa budem venovať v samostatnom článku, ktorý pripravujem.

 

JUDr. Samuel Diatka

 

Príkazná zmluva

37.13 KB 1087 downloads

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

7 komentárov

  1. Príkazná zmluva. Môže zamestnávateľ OBEC uzatvoriť Príkaznú zmluvu so svojim zamestnancom, ktorý má trvalý pracovný pomer?

    Ďakujem.

    • Vážený pane,
      na takto všeobecne položenú otázku je odpoveď jednoduchá – môže . Ale ak sa pýtate či je možné nahradiť trvalý pracovný pomer s príznakmi závislej práce príkaznou zmluvou už taká jednoznačná nie je.
      Zásadný rozdiel medzi závislou prácou apríkaznou zmluvou je ochota podrobiť sa príkazom zamestnávateľa a pracovnej disciplíne. To je zásadný rozdiel medzi závislou a nezávislou prácou. Ja by som to videl asi takto – ak môžem nejakú činnosť vykonávať plnohodnotne ako nezávislú činnosť nie je problém, ale ak reálne činnosť plnohodnotne samostatne nemôžem problém je. Príklad – sekretárka starostu si asi činnosť sama vykonávať nemôže – na to potrebuje obecný úrad a starostu, ale taký údržbár zo živnostenským listom – tam už až taký problém byť nemusí.

  2. Dobry den
    Mam uzatvorenu prikaznu zmluvu s prikazcom na vykonavanie urcitych montaznych prac.Odmena ktoru dostavam sa deli do dvoch skupin 1.Odmena za vykonanu pracu 2.nahrada cestovnych vydajov.Z odmeny za pracu prikazca hradi odvody statu.Moja otazka znie akym sposobom sa zdanuju cestovne naklady.Priklad odmena za pracu 200 Eur, rezijne naklady 400Eur brutto.
    Kolko Eur by som mal od prikazcu dostat netto.
    Dakujem

    • Vážený pane,

      bez posúdenia konkrétnej situácie sa dá veľmi ťažko odpovedať presne, pretože neuvádzate svoj status – ste SZČO ? Na mňa popis situácie pôsobí dosť neprirodzene. Buď ste SZČO a odmena je je odmena + Vaše náklady / napríklad cestovné / si vysporiadate podľa príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. ( možností je viac a závisia od konkrétnej situácie ), alebo nie ste SZČO a potom to na mňa pôsobí ako zastretý pracovný pomer . Cestovné náhrady u zamestnanca s príjmon podľa § 5 ZDP nie sú predmetom dane a netvoria vymeriavací základ na odvody.

      Celkom som nepochopil načo príkazca hradí odvody z príkaznej zmluvy, keď táto sa uzatvára práve aby sa odvody neplatili. Jediný logický odvod mi pripadá na zdravotné poistenie, ale príkazná zmluva nezakladá postavenie platiteľa príjmu, ale si to posiťovňa vysporiada v ročnom zúčtovaní.

  3. Dobrý deň. Som starobný dôchodca a bol som odsúhlasený za zástupcu vlastníkov bytov a NP.Správcom domu je SBD. Za túto činnosť mám taktiež odsúhlasenú odmenu.
    Po novelizácií súvisiacich zákonov mám s SBD uzavretú Príkaznú zmluvu s povinnosťou príslušných odvodov, ktoré sú nehorázne vysoké. Neviem pochopiť ako môže nastať takáto situácia, že vlastne aj ja,ako aj veľa iných prispievajú z dôchodku na moju odmenu a tieto peniaze sú zdaňované. A tu je problém. V konečnom štádiu rešpektovania tohto stavu sa nedá vyhnúť zvýšeniu nájomného. Môžete mi prosím Vás poradiť typ najvhodnejšieho vzťahu – majitelia-zástupca vlastníkov- správca nehnuteľnosti.
    Budem Vám veľmi vďačný za akúkoľvek odpoveď. Prajem všetko dobré.

    • Vážený pane,

      asi nie je problém celkom dobre popísaný . Aké odvody máte na mysli. Čo sa týka dohôd je pravdou, že dohody vykonávané mimo pracovného pomeru ( dohoda o vykonaní práce a pod. s účinnosťou od 1.1.2013 podliehajú odvodom a to tak do Sociálnej ako i zdravotnej poisťovne ( i keď v prípade zdravotných odvodov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zdravotné poistenie neplatí u poberateľov starobného dôchodku) . U príkaznej zmluvy nejestvuje povinnosť platiteľa príjmu zrážať odvody, ale samozrejme, že vysporiadanie daňové a odvodové ( na zdravotné poistenie ) zaťažuje príjemcu príjmu ako takého. Ak necháme bokom fakt, či je príkazná zmluva na túto činnosť adekvátnym zmluvným typom – netvrdím, že nie dovolím si tvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza v tomto prípade k zmiešavaniu príkaznej zmluvy s dohodami vykonávanými mimo pracovného pomeru.ČO sa týka zdaňovania tam sa nič nezmenilo a či príjem z dohôd mimo pracovného pomeru, alebo príkaznej zmluvy je príjmom zdaniteľným. Zásadným rozdielom však je, že príjem z dohôd mimo pracovného pomeru je príjem zo závislej činnosti a teda sa zdaňuje preddavkom. Preto odporúčam ujasniť si o akú dohodu vlastne ide.

  4. jozef sládeček

    Moc ďakujem za posúdenie môjho problému.
    S pozdravom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť