Predlženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 druhá časť

V predchádzajúcom článku som upozornil na fakt že zákonodarca sa rozhodol pre rok 2013 obmedziť predlženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 a v § 52t ods.7 a 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov výrazným spôsobom obmedzil možnosť predlžiť lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012 v podstate len na situáciu kedy súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Prípady, kedy je možné požiadať o predlženie lehoty na podanie daňového priznania zostali v podstate zachované a ide o daňovníka v konkurze a likvidácii.

To že pojem príjmy zo zdrojov v zahraničí nie je nikde v zákone definovaný zrejme zákonodarcovi nevadí. Pritom by bolo jednoduché, ak by dikcia zákona hovorila o príjmoch zahrnutých do dňového priznania a vec by bola jednoznačne vyriešená . Samozrejme, že mnohé subjekty využili to, že zákon 395/2012 Z.z má účinnosť až od 1.1.2013 a podali oznámenie za platnosti starej právnej úpravy a dokonca ešte predtým ako bol zákon 395/2012 Z.z. publikovaný v Zbierke zákonov teda sa ešte nebol ani súčasťou právneho poriadku SR. Finančné riaditeľstvo napriek pripomienkam odbornej verejnosti vydalo usmernenie

Informácia k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby a právnickej osoby

v ktorom vôbec problematiku časovej pôsobnosti právnej normy a vôbec problém oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania doručených pred účinnosťou zákona neberie do úvahy. Dokonca ide tak ďaleko že sa zaoberá i firmami ktoré zmenili zdaňovacie obdobie po 30 septembri 2012 ( inými slovami lehota na podanie daňového priznania je tri mesiace a teda koniec roka mínus tri mesiace je dátum tridsiaty september 2012 ) a ktoré ešte ani nemali šancu vedieť aký bude zákon v čase jeho prijatia. Obávam sa, že tento prístup nie je práve najšťastnejší a Finančné riaditeľstvo SR sa snaží interným výkladom nahradiť nedokonalosť zákona. Je vysoko pravdepodobné, že mnohé daňové subjekty napriek podaným oznámeniam radšej nevyužijú toto svoje právo a podajú daňové priznanie v lehote ( teda do 2. apríla 2013 ) Pri veľkých daňových subjektoch však pravdepodobne toto veľký účinok mať nebude a keď počítame, že zhruba 60% daňového výberu robí 40% daňových subjektov tak aj finančný dopad na štáty rozpočet je otázny.

 

Ak by totiž správca dane kvalifikoval uvedené ako oneskorené podanie daňového priznania tak by musel preukázať, že došlo zo strany daňového subjektu k porušeniu zákona, pretože predpokladom správneho deliktu je rozpor so zákonom a daňové subjekty neporušili žiaden platný zákon ak za účinnosti právnej úpravy postupovali podľa platného znenia zákona.

 

Je v tejto súvislosti potrebné upozorniť, že aj pri úlohe správneho trestania ide o oblasť krytú článkom 6 bod 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd V intenciách čl. 154c Ústavy SR je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publ. pod č. 209/1992 Zb.) súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

 

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

 

    V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru, vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

    Najvyšší súd SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi.

    Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.

    Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.

    Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

 

Z odôvodnenia NS SR     8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011

 

Ak budeme tejto súvislosti hovoriť o tom, že sa na konanie o správnom trestaní použijú zásady trestného konania tak prvou základnou zásadou trestného konania je zásada zákonnosti citujem § 2 ods 1 Trestného poriadku zákon č. 301/2005 Z.z. citujem Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa mojich informácií Slovenská komora daňových poradcov sa v tejto súvislosti obrátila na Finančné riaditeľstvo SR a uvidíme aký bude výstup.

Aj keď chápem, že štátu ide o zvýšenie výberu daní čo je nepochybne chvályhodná snaha obávam sa, že na to nejde správnym spôsobom. Problémom SR a výberu daní zvlášť nie je to, že by naša daňová legislatíva bola nedokonalá, alebo že medzi daňovými subjektmi by bol nadmerný počet podvodníkov, ale nevymožiteľnosť práva ako takého. Autor tohto článku má dlhoročné skúsenosti s vymáhaním pohľadávok a konštatuje, že štát bez ohľadu na to, či je veriteľom firmy v úpadku sa podieľa cez opravné položky 23% na každej nevymožiteľnej pohľadávke Potom mu neostáva nič iné ako dane zvyšovať subjektom, ktoré sú ich schopné a ešte ochotné platiť. Vzájomná korektnosť a istota v právnych vzťahoch nie je len materiálnym aspektom právneho štátu ale pomáha vytláčať na okraj subjekty s výlučne špekulatívnymi závermi na ktorých „šikovnosť“ doplácajú tak ich dodávatelia a prostredníctvom nich aj štát ako koncový veriteľ Len tak sa dá aplikovať do praxe heslo daňovej správy Výber daní je prostriedok, spokojný občan je náš cieľ.

 

JUDr. Samuel Diatka


About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

3 komentáre

  1. Nie je v prvom odstavci poslednej vete preklep? Nemá tam byť „Prípady, kedy nie je možné požiadať…“?

  2. Vážený pane,
    ďakujem za záujem o môj článok. Predpokladám, že ste mal na mysli vetu
    Prípady, kedy je možné požiadať o predlženie lehoty na podanie daňového priznania zostali v podstate zachované a ide o daňovníka v konkurze a likvidácii.
    Uvedená veta nie je preklepom. Ak si pozriete znenie § 52t zákona č. 595/2003 Z.z. ods. 7 hovorí (7) Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania … . Prípad daňovníka v konkurze a likvidácii je riešený v § 49 ods. 3 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. , ktorého účinnosť dotknutá nebola.

    Samuel Diatka

    • Jasné Samo, firma v konkurze či likvidácii nemôže podať oznámenie (rovnako ako doteraz), ale môže o predĺženie požiadať (rovnako ako doteraz) 🙂 Ok, sorry, môj preklep, mal som za to, že článok je o podávaní oznámenia (teda nie žiadosti) 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť