Odvodová úľava – úľava, alebo deštrukcia systému ?

Zákonom č. 338/2013 Z.z. sa zaviedla odvodová úľava pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorej zmysel spočíva v tom, že dlhodobo nezamestnaný občan ( dlhšie ako 12 mesiacov ) § 8 ods. 1 písm. c) zákona 5/2004 Z.z. o zamestnanosti v prípade vzniku pracovného pomeru, alebo štátnozamestnaneckého pomeru nebude platiť odvody na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ bude platiť iba úrazové poistenie 0,8% a garančné poistenie 0,25%.

 

Aké sú to podmienky

Vznik pracovného pomeru, alebo štátnozamestnaneckého pomeru ( nie dohody ) , ktorý bol dôvodom vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Suma hrubého príjmu nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ( pre rok 2013 suma 526,62 Eur a pre rok 2014 je to 539,35 Eur )

Zamestnávateľ nemá voči Sociálnej poisťovni nedoplatok vyšší ako 3,32 Eur a voči príslušnej zdravotnej poisťovni, pričom ako dosť zásadná otázka je či posúdiť túto podmienku samostatne v každej inštitúcii, alebo kumulatívne. Vzhľadom na neprepojenosť systémov sa to bude určite posudzovať samostatne. Zdravotná poisťovňa posudzuje pri plnené podmienku pohľadávky z preddavku na poistnom, nedoplatku z ročného zúčtovania a úrokoch z omeškania splatnú k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer voči jeho zamestnávateľovi a možno ju uplatniť na úrade alebo výkazom nedoplatkov,

V dôsledku zamestnania dlhodobo nezamestnaného neznížil počet svojich zamestnancov.

Odvodová úľava sa vzťahuje na obdobie maximálne 12 mesiacov.

Okrem toho sú tu aj ďalšie obmedzujúce podmienky, ktoré z textu zákona vyplývajú nepriamo .Konkrétne mám na mysli § 20 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení . Toto ustanovenie v podstate hovorí o tom, že keď po skončení takéhoto pracovného vzťahu je vyplatený dodatočný príjem, ktorý sa považuje za príjem zo zárobkovej činnosti § 3 ods. 1 písm. a a § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a pri prepočte na jednotlivé mesiace poberania príjmu táto suma presiahne vyššie uvedenú sumu (67% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku ) potom vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa vzniku takéhoto pracovného respektíve štátnozamestnaneckého pomeru.

Problém s nejasnými podmienkami aplikácie odvodovej úľavy

Toto ustanovenie, ale nič bližšie nehovorí o aký príjem by malo ísť a ako a prečo ho rozpočítať na jednotlivé mesiace. Samozrejme, že pokiaľ platiteľ opraví mzdu a dá opravné mesačné výkazy tak je to jasné. A čo ak vznikne zamestnancovi napríklad nárok na odstupné ? Je to tento prípad ? Zákon nehovorí o tom, že takýto zamestnanec nemôže dostať výpoveď. Ale ak ju dostane a vznikne mu nárok na odstupné potom s najväčšou pravdepodobnosťou presiahne tento hraničný príjem. V prípade odchodného to platí obdobne.

Rovnako vidím problém pri plnení ďalšej podmienky – aby zamestnávateľ v dôsledku zamestnania dlhodobo nezamestnaného neznížil počet zamestnancov. Toto sa dá veľmi jednoducho obísť cez založenie pracovnej agentúry, ktorá dá zamestnancom , ktorí by spĺňali podmienku pre uplatnenie odvodovej úľavy pracovné zmluvy a pridelí ich k zamestnávateľovi na výkon práce. Ten môže svojich zamestnancov do jedného prepustiť a nebude to mať vplyv na čerpanie odvodovej úľavy. Keďže práve pracovné agentúry využívajú nízkopríjmových zamestnancov , ktorým podstatnú časť mzdy vyplácajú cez iné zložky oslobodené od dane ( napríklad cestovné náhrady ) mám silný pocit, že tento zákon nezvýši zamestnanosť ako také, ale ziskové marže pracovným agentúram na úkor inštitúcií vyberajúcich odvody. Podľa môjho názoru ide o možno dobre myslené opatrenie, ktoré sa ale minie účinkom.

 

JUDr. Samuel Diatka

 

 

 

 

 

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť