Obchodné tajomstvo a jeho právna ochrana

 

Obchodné tajomstvo patrí k podniku a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Právo na obchodné tajomstvo zaraďujeme medzi priemyselné práva v oblasti práv duševného vlastníctva, no na rozdiel od ostatných, právo na obchodné tajomstvo sa neregistruje.
Obchodným tajomstvom v zmysle § 17 ObZ môžeme označiť osobitnú majetkovú hodnotu, ktorá je chránená zákonom, za predpokladu splnenia všetkých ustanovených podmienok. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej a technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré:
a) majú skutočnú/potenciálnu materiálnu/nemateriálnu hodnotu,
b) nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné,
c) majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ i adekvátnym spôsobom zabezpečuje ich utajenie.
Za skutočnosti výrobnej povahy možno považovať napr. cenové kalkulácie, získavanie zákazníkov alebo reklamnú kampaň. Skutočnosťami výrobnej povahy sú technologické postupy a skutočnosťami technickej povahy sú napríklad výkresy, vzorce a vzorky vytvorené podnikateľom. Pod pojmom „príslušné obchodné kruhy“ zákonodarca označuje predovšetkým konkurenciu podnikateľa. Utajovanie obchodného tajomstva podnikateľ zabezpečuje prostredníctvom bezpečnostného informačného systému, označovaním dokumentov za utajené a uchovávaním napr. v trezore.

Je potrebné upozorniť, že iba samotná vôľa podnikateľa určité skutočnosti utajiť nepostačuje na to, aby táto skutočnosť bola obchodným tajomstvom. Podnikateľ musí kumulatívne splniť všetky tri podmienky ustanovené § 17 ObZ.
V praxi sa často stretávame so zmluvnými ustanoveniami, podľa ktorých je povinnosťou zmluvných strán zachovávať mlčanlivosť a nesprístupňovať informácie zo zmluvného vzťahu tretím osobám z dôvodu, že tvoria obchodné tajomstvo. Podľa rozsudku NSSR 1 Sžo/103/2008, ak podnikatelia v zmluve prejavili a určité informácie aj výslovne označili za obchodné tajomstvo, nemusí ešte ísť o obchodné tajomstvo. Aby obsah zmluvy skutočne tvoril obchodné tajomstvo, musí spĺňať všetky pojmové znaky, a teda existencia obchodného tajomstva sa nemôže odvodzovať len od vôle zmluvnej strany utajiť určité skutočnosti.
Podnikateľ disponuje výlučným právom nakladať s obchodným tajomstvom, najmä však udeliť povolenie na jeho používanie. Ak dovolenie udelené nebolo, resp. neboli dodržané určené podmienky, pôjde o porušenie/ohrozenie obchodného tajomstva a podnikateľ má možnosť brániť sa ako pri nekalej súťaži.
Porušenie obchodného tajomstva je v zmysle § 44 ObZ jednou zo skutkových podstát nekalosúťažného konania. Porušením obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúca osoba neoprávnene oznámi/sprístupni pre seba alebo iného využije obchodné tajomstvo, ktoré je možné využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedela:
a) tým, že sa mu zverilo/ sprístupnilo na základe pracovnoprávneho/iného vzťahu k súťažiteľovi, prípadne v rámci výkonu funkcie, do ktorej bol povolaný súdom alebo iným orgánom,
b) vlastným alebo cudzím konaním.
Obchodný zákonník zároveň tým, ktorých práva boli porušené/ohrozené nekalosúťažným konaním (aj právnickým osobám oprávneným hájiť záujmy súťažiteľov) priznáva právo domáhať sa proti porušiteľovi:
• zdržania sa takéhoto konania,
• odstránenia závadného stavu,
• primeraného zadosťučinenia, a to aj v peniazoch,
• náhrady škody,
• vydania bezdôvodného obohatenia,
• súd môže tiež úspešnému navrhovateľovi priznať v rozsudku právo aj na uverejnenie rozsudku na trovy neúspešného účastníka.
Zákon však obchodnému tajomstvu neposkytuje ochranu absolútnu. Porušením ani ohrozením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to za predpokladu, že ide o informáciu:
a) týkajúcu sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životného prostredia,
b) o znečisťovaní životného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, týka sa užívania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, obce, VÚC alebo majetkom právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona, nakladania s finančnými prostriedkami EÚ,
d) o štátnej pomoci,
e) zverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 5 cit. zákona.

About Lenka Vavricová

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto: