Home Články Novela zákona o zdravotnom poistení

Novela zákona o zdravotnom poistení

2 309

 

V tieni pripravovaného zrušenia rovnej dane zostala novela zákona o sociálnom poistení poistení č. 252/2012 Z.z. , ktorým sa okrem zákona o sociálnom poistení novelizuje viacero zákonov medzi nimi aj zákon 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. V tomto článku sa budem zaoberať dopadmi novely práve na zákon o zdravotnom poistení, ktorá je síce stručná, ale na podnikateľské subjekty bude mať výrazný vplyv

 

Okruh novelizovaných ustanovení by sa dal zhrnúť do nasledovných okruhov

1.Zavedenie odvodov na zdravotné poistenie i z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru teda dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

2.Zvýšenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie

3.Zmena spôsobu výpočtu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie

 

 

 

Zavedenie odvodov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru

 

Príjem osoby vykonávajúce práce na dohodu o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov bol síce príjmom zo závislej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., ale tento príjem nepodliehal odvodom na verejné zdravotné poistenie a patril medzi takzvané vyňaté príjmy bez ohľadu na jeho výšku. Toto sa od 1.1.2013 zmení v tom zmysle, že za príjem zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. sa nebudú považovať príjmy z dohody o brigádnickej práci študentov vždy a príjmy z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti ale len za predpokladu, že ich poberá poberateľ starobného , alebo invalidného dôchodku a v prípade osôb, ktoré poberajú výsluhové dôchodky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov len v prípade ak dovŕšili dôchodkový vek uvedený v § 65 zákona o sociálnom poistení zákon č. 461/2003 Z.z. ( § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. bude aktuálny až od 1.1.2017 ) . U poberateľov invalidného výsluhového dôchodku sa splnenie podmienky veku neskúma. Je to z toho dôvodu, že invalidný výsluhový dôchodok je v podstate rovnocennou dávkou k invalidnému dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Táto novelizácia úzko súvisí so zavedením plných odvodov z dohody o vykonaní práce a dohody pracovnej činnosti v zákone o sociálnom poistení, kde však vzhľadom na odlišnú systematiku zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení došlo k znovu vymedzeniu zamestnanca s pravidelným a nepravidelným príjmom.

To, že sa z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nevykonávali odvody ( respektíve sa vykonávali v podstatne menšej miere ) na sociálne poistenie vyplývalo z toho, že sa tieto osoby nepovažovali za zamestnanca v zmysle § 4 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

 

Zákonom 252/2012 Z.z. sa okrem iného novelizoval § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. , ktorý už za zamestnanca považuje aj osoby v právnom vzťahu zakladajúcim právo na pravidelný i nepravidelný príjem v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a odseku 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení okrem fyzickej osoby vykonávajúcej práce na základe

 

a) Dohody o brigádnickej práci študentov

 

b) Dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti aj táto osoba súčasne poberateľom

 

1. starobného dôchodku,

 

2. invalidného dôchodku,

 

3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,

 

4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a

 

c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

 

Na dohodu o brigádnickej práci študentov kladie zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z.z. vysoké nároky. Aby nebola predmetom odvodov musí ísť o žiaka do dovŕšenia 18 roku veku a po jeho prekročení veku nesmie príjem u jedného zamestnávateľa presiahnuť 66 Eur mesačne.

 

Navyše novelou zákonníka práce bola obmedzená možnosť uzatvárať dohodu o brigádnickej práci študentov najdlhšie do konca roka v ktorom dovŕšila 26 rokov veku.

 

 

 

Zvýšenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu

 

Minimálny vymeriavací základ majú od 1.1.2011 určené len dve kategórie platiteľov

1.samostatne zárobkovo činné osoby § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení

2.osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. čo sú osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere a ani nie sú samostatne zárobkovo činnými osobami a nie sú osobami za ktoré platí poistné štát ( takzvané dobrovoľne nezamestnané osoby )

 

Minimálny vymeriavací základ je naviazaný na priemernú mzdu v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku a predstavuje 44,2% priemernej mzdy § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. . Zákon č. 252/2012 Z.z. zvyšuje toto percento na 50% z priemernej mzdy s účinnosťou od 1.1.2013.

 

Maximálny vymeriavací základ na účely platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie bol zvýšený z trojnásobku priemernej mzdy na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za príslušný rok a ročný maximálny vymeriavací základ na z 36 – násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 60 – násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

 

To bude mať priamy dôsledok na zvýšenie minimálnych preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ale tiež zníženie počtu zamestnancov, ktorým bolo potrebné vykonať ročné zúčtovanie poistenia z dôvodu, že presiahli v niektorom kalendárnom mesiaci maximálny vymeriavací základ, čo sa mohlo stať v prípade odmien, prípadne odstupného.

 

Zmena výpočtu výšky vymeriavacieho základu preddavkov na verejné zdravotné poistenie.

 

Uvedené sa týka samostatne zárobkovo činných osôb.

 

Vymeriavací základ na verejné zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby sa v súčasnej dobe určuje vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. ( v podstate ide o príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. okrem príjmu osobného asistenta . ) dosiahnutý v rozhodujúcom období , ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a koeficientu 2,14.

Rozhodujúcim obdobím sa rozumie kalendárny rok za ktorý sa platí poistné.

Od 1.1.2013 sa bude tento spôsob výpočtu radikálne meniť a to v dvoch oblastiach

Vymeriavací základ sa nebude znižovať aj poistné na na poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, teda prakticky o celé poistné na sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

 

Druhou zásadnou zmenou je to, že koeficient 2,14 sa bude postupne znižovať a to v roku 2013 na výšku 1,9 , v roku 2014 na 1,6 a v roku 2015 na “sympatických” 1,468. Uvedené je dôkazom toho, že to, že sa mení respektíve nemení percentuálna sadzba poistného ešte nemusí znamenať, že sa reálne nezvyšuje odvodové zaťaženie podnikateľov.

 

Keďže výpočet preddavkov na verejné zdravotné poistenie kopíruje spôsob výpočtu vymeriavacieho základu analogicky sa zmení aj výška preddavku na verejné zdravotné poistenie.

 

V prechodných ustanoveniach §38 b zákona č. 580/2004 Z.z. k úpravám účinným od 1. 1.2013 sa výslovne píše, že preddavok na poistné vypočítaný z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 sa na rok 2013 nepoužije.

 

Je to z toho dôvodu, že preddavky na poistné vypočítané podľa teraz platnej právnej úpravy by neboli v súlade s výškou vymeriavacieho základu , ktorý bude platný od 1.1.2013 . V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súčasné znenie zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo výmenu informácií o výške poistného na sociálne poistenie plateným konkrétnym podnikateľom Sociálnej poisťovni, takže bez zmeny právneho predpisu nie je v súčasnosti možné vypočítať preddavky na zdravotné poistenie.

 

JUDr. Samuel Diatka

2 Komentáre

  1. Dobrý deň,
    chcela by som sa opýtať na odvod zdravotného poistenia z kapitálového majetku ( § 7 ods. 1 písm c) – úroky z pôžičky ). Už roky poskytujeme pôžičku PO, ktorá nám vypláca úroky. Tieto úroky zdaňujeme cez daňové priznanie. Ešte v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2011 tento príjem nevstúpil do vymeriavacieho základu pre zdravotné poistenie. Tento rok nám ale zdravotná poisťovňa Dôvera doručila výsledok ročného zúčtovania za rok 2012, kde jedným z čiastkových vymeriavacích základov bol aj tento príjem. Porovnávala som znenie zákona 580 o zdravotnom poistení v znení k 31.12.2011, 2012 ako aj k 1.1.2013 a priznám sa, že som na prvý pohľad nenašla rozdiel v znení § 10b ods. 1 písm c) ( zárobkovou činnosťou je aj dosahovanie príjmu z kapitalového majetku ), a ani v príslušných ustanoveniach § 13 – vymeriavací základ. Nie je mi preto jasné, prečo v ročnom zúčtovaní za rok 2011 sme z úrokov nemali platiť zdravotné poistenie a za rok 2012 už áno. Zvažujeme podať námietku voči ročnému zúčtovaniu, ale zaujímal by ma ešte predtým Váš názor.
    Ďakujem za odpoveď.

    • Vážená pani,

      je ťažko vyjadrovať sa k hypotetickej situácii. Príjmy z kapitálového majetku § 7 ZDP sú príjmy zo zárobkobej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm.c ) a teda sú súčasťou vymeriavacieho základu podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z.z. Pri ročnom zúčtovaní hrá určitú úlohu i maximnálny vymeriavací základ, ktorý sa razantne zvýšil. Nepozmám štruktúru príjmov a ani kategóriu platiteľa poistného preto sa k takto položenej otázke nemôžem zodpovedne vyjadriť . Je v tejto súvislosti ´potrebné upozorniť, že spôsob zdaňovania príjmu má tiež dopad na jeho zaradenie do vymeriavacieho základu.
      s pozdravom
      JUDr. Samuel Diatka

Odpovedz