Novela exekučného poriadku od 1.6.2014 a právna úprava drobných exekúcií I . časť

Zmeny vo vykonávaní exekúcií od 1.6.2014

Táto novela je veľmi sporná. Navrhovateľom sa na jednej strane nedá uprieť dobrý úmysel chrániť spotrebiteľov, ale na druhej strane robí to spôsobom, ktorý je v právnom štáte len veľmi ťažko akceptovateľný. Dovolím si povedať, že určitá zbabelosť štátnych orgánov pri aplikácii práva ( nemyslím tým len súdy ) a nečinnosť štátu pri riešení tohto problému sa teraz rieši v čase predvolebnej kampane ešte nešťastnejším spôsobom.

Obmedzenie dispozičného oprávnenie oprávneného

Exekučné konanie je súčasťou civilného procesu .Exekútor je Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov §2 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. . V zmysle § 251 ods. 4 zákona 99/1963 S.b. sa na exekučné konanie použijú ustanovenia predchádzajúcich časté zákona ak exekučný poriadok neustanovuje inak. Keďže v civilnom konaní je účastník konania oprávnený disponovať návrhom na začatie konania ( napríklad môže žiadať aj menej ako je oprávnený, môže meniť petit návrhu a podobne ) mohol tak urobiť aj v exekučnom konaní.

Zákon 106/2014 Z.z pomerne kontroverzným spôsobom pridal odsek 2 a 3 do § 61b Exekučného poriadku. Tento § 61b pred novelou však neriešil dispozíciou s návrhom na začatie konania, ale problematiku výkonu rozhodnutia na majetok povinného, ktorý svojou veľkosťou presahoval vymáhanú pohľadávku vrátane príslušenstva.

Citujem

Exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Zaradenie ods. 2 do ustanovenia § 61b novelou 106/2014 Z.z.

Exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.

Nemá vo vzťahu k systematike zákona žiadnu logiku pretože návrh na vykonanie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného ak ten podá návrh na nižšiu sumu ani exekútor by nemal vymáhať sumu vyššiu ( a to ani keby skutočne bol titul na vyššiu sumu) . Samozrejme, že oprávnený ak omylom podal návrh na nižšiu sumu ako mu z exekučného titulu vyplýva môže rozšíriť svoj návrh opravou návrhu pôvodného v rámci dispozičného oprávnenia.

Príklad

Na účet veriteľa príde platba, ktorá poníži záväzok dlžníka. V zostávajúcej časti veriteľ navrhne začatie exekučného konania. Následne sa zistí, že táto platba neprišla od povinného, ale od iného subjektu, ktorý omylom zadal zlé zúčtovacie údaje. Na jednej strane bude oprávnený povinný vrátiť peniaze z dôvodu bezdôvodného obohatenia a na druhej strane nemá právo požadovať čo mu patrí ? Veľmi zaujímavá konštrukcia.

Rovnako sporné je doplnené ustanovenia § 61b ods. 3 zákona 233/1995 Z.z, doplnené novelou 106/2014 Z.z. citujem

Ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Pre akúkoľvek firmu je nemysliteľné, aby čakala tri roky s vymáhaním svojich pohľadávok. Ak skutočne existujú spoločnosti, ktoré zámerne s titulom nakladajú ako s cenným papierom ( ako hovorí dôvodová správa ) potom riešením by bolo zakotviť do zákona , že v takom prípade je možné vymáhať napríklad príslušenstvo do výšky zákonných sankčných úrokov vyplývajúcich, ktoré v súčasnosti upravuje § 3a vyhlášky 87/1995 Z.z. . Otázka úžerníckych úrokov a prípadných neprimeraných zmluvných pokút bola riešiteľná i za predchádzajúcej právnej úpravy cestou aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka – neplatnosť úrokovej z dôvodu porušenia dobrých mravov, prípadne moderačné právo súdu na zníženie zmluvnej pokuty. Povedzme si to na rovinu – toto sa týka na 99% spotrebiteľov, ktorý si berú pôžičky od nebankových subjektov.

Navyše toto ustanovenie sa neuplatní ak je priložený doklad o postupnom splácaní pohľadávky a to i vtedy ak by takáto dohoda bola ukončená už vo svojich začiatkoch napríklad z dôvodu neuhradenia prvej splátky.

 

Drobné exekúcie

Novelou 106/2014 Z.z. sa do Exekučného poriadku dostala definícia drobnej exekúcie. Drobnou exekúciou je exekúcia na pohľadávku bez príslušenstva neprevyšujúcu 2000 Eur . Tu ide o drvivú väčšinu exekučných konaní. Táto definícia sa dostala do 63 Exekučného poriadku citujem

4. V § 63 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

    „(2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

    (3) Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.“.

Zásadným rozdielom oproti inej exekúcii je to, že veriteľ nemôže vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Zriadiť exekučné záložné právo je však možné.

Ako hovoril náš profesor na prednáškach z rímskeho práva z každého pravidla ú minimálne tri výnimky. Platí to aj v prípade tohto ustanovenia, ktoré chce chrániť povinných, ale sú v ňom diery ako dvere do stodoly.

S povolením súdu je možné výnimočne realizovať predaj takejto nehnuteľnosti za nasledovných predpokladov

  1. Voči povinnému sú vedené viaceré exekúcie ( čo je u chronických dlžníkov pravidlom )
  2. Exekútor preukáže, že pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom ( k predaju nehnuteľnosti sa väčšinou pristupuje ako k poslednej možnosti vzhľadom na dĺžku a zložitosť a nákladnosť procesu )
  3. Tretí bod je asi najdôležitejší. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky. Príslušenstvom pohľadávky je v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Práve zmluvné pokuty sú pravidelnou súčasťou týchto zmlúv o pôžičkách od nebankových subjektov. Keďže zmluvná pokuta je samostatný hmotnoprávny nárok môže byť uplatnená samostatným návrhom na začatie konania ( a exekúciu ) a hravo je splnená podmienka zákona. Okrem toho to má ďalší dopad- keďže zmluvná pokuta je samostatný hmotnoprávny nárok môže z nej počítané i úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky.

Súd ani nebude mať inú možnosť ako súhlasiť s predajom takejto nehnuteľnosti , pretože exekučné konanie je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ani fakt, že je politická strana v stave predvolebnej kampane na tom nič nemení.

V tejto súvislosti je zaujímavým faktom skutočnosť, že súčasťou novely je aj novela zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vylučuje použitie tohto zákona na dražbu hnuteľných vecí ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Exekútor však takýto predaj realizovať môže a bude v rámci núteného výkonu rozhodnutia, pretože ide jeden zo spôsobov výkonu rozhodnutia, takže mi celkom nie je jasná logika tohto ustanovenia. Asi tým zákonodarca mal na mysli, že to exekútor urobí len s privolením súdu. Rovnako v tomto ustanovení je ten problém, že zasahuje retroaktívne do existujúcich zmlúv, kde je spôsob výkonu záložného práva spravidla dohodnutý. Toto však bude rozobraté v ďaľšej časti príspevku.

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Vady veci a reklamácia v spotrebiteľských vzťahoch

Každý z nás občas potrebuje niečo nakúpiť , často veci dlhodobej spotreby ( hodinky, pracku, …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť