Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Daňové zákony poznajú dva druhy osôb

Daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou – alebo rezidenta to je osoba, ktorá je na území štátu zdaňovaná s celosvetových príjmov.

Daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou – alebo nerezidenta – to je daňovník, ktorý je zdaňovaný iba z príjmov plynúcich zo zdrojov v na území konkrétneho štátu.

Základným kritériom pre to, aby bol daňový subjekt považovaný za rezidenta je u fyzickej osoby trvalý pobyt, alebo zdržiavanie sa na území štátu väčšiu časť roka – teda minimálne 183 dní čo je viac ako pol roka. V prípade ak nespĺňa tieto kritériá je nerezidentom.

U právnickej osoby je to sídlo firmy. Niekedy sa používa kritérium miesto skutočného vedenia, ale to sa dokazuje ťažko. Ak sídlo firmy, alebo miesto skutočného vedenia je na území štátu tak sa považuje za rezidenta príslušného štátu a naopak. Na druhej strane existencia organizačnej zložky automaticky nezakladá postavenie rezidenta. Tu vstupuje do hry vznik stálej prevádzkarne, ktorá je upravená tak v ZDP ako i v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia na čo potom nadväzujú články o ziskoch podnikov obvykle čl. 7 zmlúv.

Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky sa budem ďalej venovať iba FO.

Z vyššie uvedených kritérií je zrejmé, že najmä u fyzických osôb sa môže veľmi ľahko stať, že ich za rezidentov považujú dva štáty súčasne – napríklad trvalý pobyt mám v SR a pracujem v ČR čo je dneska pomerne bežné. V prípade ak by nejestvovali zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia malo by to za následok uloženie dane z toho istého príjmu vo viacerých štátoch zároveň. V prípade štátov s ktorými zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia nemáme sa tak skutočne deje. Našťastie systém zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je pomerne rozsiahli a pokrýva všetky susedné štáty a myslím, že minimálne štáty EU a EHP sú zmluvne pokryté.

Na zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sú zaujímavé kritériá pre rozhraničovanie rezidencie obvykle obsiahnuté v čl. 4

Kritéria sú obvykle nasledovné ( aplikované postupne )

  • Stály byt – je zariadený a udržiavaný pre stále použitie touto fyzickou osobou. Forma užívania nie je podstatná. Podstatná je iba trvalosť. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter. Väčšinou stačí toto kritérium.
  • Stredisko životných záujmov. Stredisko životných záujmov predstavuje štát, ku ktorému má fyzická osoba užšie osobné a hospodárske vzťahy (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok).
  • Kde sa obvykle zdržiava. Ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné určiť štát, v ktorom má stredisko životných záujmov alebo ak táto osoba nemá k dispozícii stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude rezidentom toho zmluvného štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.
  • Štátna príslušnosť . Ak sa fyzická osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude rezidentom toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom.
  • Vzájomná dohoda – ak ani vyššie uvedené kritérium nie aplikovateľné potom sa určí rezidencia vzájomnou dohodou štátou. Na tento účel obsahujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia články o spolupráci ( obvykle čl. 24, resp.25 )

Na zamedzenie dvojitého zdanenia existujú dve metódy – metóda zápočtu dane a metóda vyňatia.

Výhodnosť

O tom či je tá , alebo ktorá metóda výhodná je ťažké všeobecne povedať, ale obvykle je konkréta metóda napevno určená. Metóda vyňatia je asi výhodnejšia vo všeobecnosti, pretože pri zamedzovaní dvojitého zdanenia uvádzate zahraničný príjem bez odpočítateľných položiek a iných zvýhodnení, takže ak tieto sú relatívne vysoké, tak by ste nemali čo započítať na daňovú povinnosť .

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v prípade príjmov zo závislej činnosti priamo zákon o dani z príjmov umožňuje vybrať metódu zamedzenia dvojitého zdanenia – ale len v prípade príjmov zo závislej činnosti § 45 ods. 3 ZDP.

 

Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú dve metódy

  1. Metóda vyňatia
  2. Metóda zápočtu

 

Metóda zápočtu dane

Metóda zápočtu dane spočíva v tom, že daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť v SR s týmito obmedzeniami

  • Najviac vo výške , ktorá môže byť vybraná v druhom zmluvnom štáte v súlade so zmluvou
  • Najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. ( inými slovami ak v zahraničí platíte z porovnateľných príjmov vyššiu daň akoby ste platili v SR započítať si môžete len sumu dane, ktorú by ste zaplatili v SR )
  • Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.
  • Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta,
  • u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11
  • Pri základoch dane v zahraničí sa neberú do úvahy prípadné odpočítateľné položky podľa tamojších daňových zákonov
  • Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor
  • Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie
  • V prípade ak je zdaňovacie obdobie v zahraničí odlišné od slovenského uvedie sa suma predpokladanej dane. Inak práve preto majú osoby so zdaniteľnými príjmami zo zahraničia možnosť odložiť podanie DP až o 6 mesiacov.

 

Maximálnu výšku zápočtu dane vypočítame ak určíme podiel na príjmoch zo zahraničia k celkovým príjmom ( bez zohľadnenia odpočítateľných častí ) a týmto podielom vynásobíme celkovú daňovú povinnosť zo všetkých príjmov.

Samozrejme to vyžaduje prepočítanie príjmov a výdavkov z príjmov v zahraničí príslušným kurzom v zmysle § 31 ZDP . Pre jednoduchosť tento krok vynecháme a budeme pracovať vždy so sumou v tuzemskej mene – eur.

 

 

Metóda vyňatia

Metóda vyňatia znamená, že sa základ dane dosiahnutý v zahraničí vrátane daňových strát sa vyníma zo základu dane.

 

Na tlačivách daňových priznaní tak A i B je na výpočet špeciálna časť a postupuje sa tak, že príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú v príslušných kolónkach ( samozrejme po prepočte príslušným kurzom ) a v závere sa vykoná zápočet, respektíve vyňatie príjmu.

Ide o riadky

DP typ A 47,48,50-54,

DP typ B 80,81,83-87,89-91 .

 

JUDr. Samuel Diatka

 

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie Spoločnosť predala odpísané auto spoločníkovi. Spadá uvedená transakcia po princíp nezávislého vzťahu ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť