Domov / Články / Kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie.

Kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie.

Kto nie je povinný podať daňové priznanie

Povinnosť podať daňové priznanie je u fyzickej osoby závislá od dosiahnutého príjmu. V prípade ak fyzická osoba nedosiahla príjem nie je povinná podať daňové priznanie. Tento príjem je určený v závislosti od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá je pre rok 2016 vo výške
3 803,33 eura . Pokiaľ osoba nedosiahla príjem presahujúci 50% zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je 1901,67 Eur nemusí podávať daňové priznanie a teda ani platiť daň.

To neplatí v prípade aj síce nedosahujú jeho príjmy sumu 50% zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, čo je 1901,67 Eur , ale vykazuje daňovú stratu.

Príklad

Martin je živnostník a pretože začal podnikať v priebehu kalendárneho roka do 31.12.2016 neboli uhradené všetky práce za vykonané služby a vykázal teda daňovú stratu 10.000 Eur. Pán Martin si bude daňovú stratu umorovať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale zároveň mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie typu B do 31.12.2017.

Do týchto príjmov sa nezahŕňajú príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou ( § 43 ZDP) , alebo pri ktorých daňovník nevyužil možnosť uplatniť zrážkovú daň ako preddavok na daň ( § 43 ods. 7 ZDP ) .

Príklad

Ján je dôchodca a v lete brigádoval na výstave a zarobil 1750 Eur . Okrem toho poberá úroky z vkladového účtu vo výške 500 Eur . JE povinný podať daňové priznanie ?

Ján nie je povinný podať daňové priznanie, keďže úroky z vkladového účtu sa zdaňujú zrážkovou daňou a suma 1750 Eur je nižšia ako suma 1901,67 Eur .

Jánovi sa však oplatí daňové priznanie podať, pretože výstavisko mu z dohody o vykonaní práce zrazilo preddavky na daň, ktoré mu daňový úrad vráti .

Podľa súčasnej právnej úpravy daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je oprávnený odpočítať daň vyberanú zrážkou len za predpokladu príjmu uvedeného v § 43 ods. 6 písm. 6 písm. c) teda z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( § 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska. Táto možnosť je teda výrazne limitovaná u daňových rezidentov.

Takýto daňovník nie je povinný podať daňové priznanie vôbec.

Okrem tohto prípadu nie je daňové priznanie povinný podať daňovník, ktorý

  1. má len príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP

Za takéhoto daňovníka vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľ.

To neplatí v prípade ak príjmy zo závislej činnosti plynú

  1. plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

V tomto prípade ide o zamestnávateľa v zahraničí, ktorého Slovenská republika nemá ako prinútiť, aby si splnil voči nej povinnosť a preto logicky túto povinnosť ukladá daňovníkovi

b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 odseku 4 ZDP,

Toto sú v praxi iba príjmy,

  • ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,
  • zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [ § 35 ods. 3 písm. a)],

Teda v praxi ide výlučne o nepeňažné príjmy v akejkoľvek forme z ktorých logicky nie je možné zraziť preddavok na daň.

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len “ročné zúčtovanie”) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady ( § 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

Táto situácia si nevyžaduje bližší komentár.

Daňové priznanie nie je povinný podať ani daňovník , ktoré má nasledovné príjmy

  • z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
  • ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,
  • zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
  • ktoré sú od dane oslobodené.

Na druhej strane každá osoba je oprávnená daňové priznanie podať aj keď jej to nevyplýva priamo zo zákona. ž

Komu sa teda povinnosť podať daňové priznanie nevyhne ?

Sú to predovšetkým osoby, ktoré poberajú iné druhy príjmov ako príjmy podľa § 5 ZDP, čiže príjmy zo závislej činnosti a zároveň nejde o príjmy, ktoré sa zrážajú zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP. Ide teda o príjmy podľa

§ 6 ZDP – príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

§ 7 ZDP . príjmy z kapitálového majetku, čo však je do značnej miery eliminované aplikáciou zrážkovej dane ( ale nie je to tak vždy )

§ 8 ZDP – ostatné príjmy, kam patria príjmy, ktoré sa nedajú zaradiť do príjmov podľa § 5,6,7 a v praxi pôjde najmä o predaj nehnuteľností a hnuteľných vecí v minulosti zaradených do obchodného majetku.

A ich príjmy v úhrne prekročia 1901,67 Eur .

Rovnako je daňovník povinný podať daňové priznanie ak dosahuje príjmy zo závislej činnosti v kombinácii s iným druhom príjmu. Táto povinnosť je do istej miery zľahčená tým, že mnohé príjmy uvedené v § 8 sú od dane oslobodené.

Príklad

Martin podnikaá ako živnostník a zo živnosti dosiahol príjem 1800 Eur a zároveň je zamestnancom a jeho zárobok za rok 2016 predstavuje 8000 Eur. Napriek tomu, že je zamestnanec zamestnávateľ mu nerobí robí zúčtovanie, ale si je povinný podať daňové priznanie typu B sám a v ňom uvedie o výšku príjmu zo zamestnania ( závislej činnosti ) vrátane zrazenej dane zamestnávateľom na základe potvrdenie od zamestnávateľa. Toto potvrdenie je povinnou súčasťou daňového priznania.

O JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Pozri tiež

Výpoveď z pracovného pomeru

Výpoveď je jednostranný , adresný právny úkon,, čo v praxi znamená, že skončenie právneho vzťahu ( …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

27 − 18 =

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť