Dobré mravy


    Pojem „dobré mravy“ je čoraz viac využívaným pojmom, no i napriek tomu nenájdeme jeho jednoznačnú definíciu v občianskom ani obchodnom zákonníku, aj keď oba zákony na konanie v rozpore s dobrými mravmi na mnohých miestach odkazujú. Obsah, význam a spôsob posúdenia určitého konania v súlade/rozpore s dobrými mravmi nám ponúka bohatá súdna prax v nespočetnom množstve judikátov.

„Boni mores“ sú inštitútom súkromného práva, ktorý pochádza ešte z čias rímskeho práva a predsa nie je dodnes normami súkromného práva vymedzený a definovaný. Boni mores boli v rímskom práve chápané a vykladané ako určité pravidlá slušnosti, ktoré boli prevzaté od predkov a medzi ľuďmi boli dlhšiu dobu zaužívané. Dobré mravy boli veľmi dôležité aj pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, keďže skutočnosť, že právny úkon bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi bola už v rímskom práve považovaná za právnu vadu.

V určitom zmysle slova za definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi možno považovať § 4 ods. 8 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, avšak nejde o univerzálnu definíciu, lež pre účely citovaného zákona, ktorý za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody. I keď nejde o definíciu univerzálnu, postačuje nám na to, aby sme vytvorili obraz o význame dobrých mravov.

Najvýznamnejším judikátom ponímajúcim o dobrých mravoch je rozsudok NSSR 3 Cdo 137/2003. Dobrými mravmi rozumie „súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil určitú nemennosť, vystihuje podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.“ Za dobré mravy ďalej považuje „súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.“

    Právny úkon urobený v rozpore s dobrými mravmi je v zmysle platnej právnej úpravy automaticky neplatný, pričom oporu možno nájsť priamo vo všeobecných ustanoveniach občianskeho zákonníka v § 3, podľa ktorého výkon práv a povinností nesmie byť okrem iného v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

    Právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je právny úkon, ktorý z hľadiska určitých vžitých morálnych zásad nie je možné za žiadnych okolností akceptovať. Posúdiť určité konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi prináleží iba sudcovi, ktorý ich skúma z hľadiska spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Dôležité je pripomenúť, že pri posudzovaní konania v rozpore s dobrými mravmi, nie je rozhodujúce, či konajúca osoba si bola svojho konania vedomá, nakoľko k takému konaniu môže dôjsť aj bez zavinenia.

    Na záver si dovolím citovať prof. Brostla, ktorý vo svojom príspevku „Contra Bonos Mores“ vyjadril význam dobrých mravov stručne a výstižne: „dohody, ktoré sú v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi nemajú žiadnu právnu silu, a teda sú absolútne neplatné“…

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Paušálne výdavky a odpis pohľadávky

Podnikateľ A predal podnikateľovi C pohľadávku voči subjektu B v menovitej hodnote 10.000 Eur za sumu 6000 …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť