Dedenie – úvod do problematiky

Základným prvkom právneho vzťahu sú jeho účastníci. Zmena účastníkov právneho vzťahu je možná rovnako ako zmena obsahu záväzkov. V prípade ak do právneho vzťahu nastupuje namiesto pôvodného účastníka právneho vzťahu nový subjekt hovoríme o právnom nástupníctve.

Právne nástupníctvo môže byť dvojaké

Nástupníctvo do časti práva povinností právneho subjektu – singulárna sukcesia.

Nástupníctvo do všetkých práv a povinností právneho subjektu – univerzálna sukcesia

Typickým príkladom singulárnej sukcesie ( čiastočného právneho nástupníctva ) je postúpenie pohľadávky.

Príkladom na univerzálnej právnej sukcesie – čiže právneho nástupníctva do všetkých práv a povinností daného subjektu je dedenie, prípadne zlúčenie obchodných spoločností.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že právne nástupníctvo nastáva v realite v podstatne širšom okruhu situácií.

Z hľadiska konania pred súdom to má veľmi zásadné následky

V prípade čiastočného právneho nástupníctva – singulárnej sukcesie je potrebné podať návrh na zmenu účastníka konania v zmysle § 92 Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 99/1963 S.b.

V prípade univerzálneho právneho nástupníctva nastáva prechod práv a povinností priamo zo zákona a preto sa nevyžaduje pre zmenu účastníkov súdneho konania osobitné rozhodnutie. Uvedené vyplýva z § 107 ods. 3 a 4 zákona č. 99/1963 S.b. Občiansky súdny poriadok.

Dedenie

So smrťou fyzickej osoby nastáva problém ako usporiadať právne vzťahy, ktorých účastníkom bola zomrelá fyzická osoba. To je právne podstata dedenia. Pre väčšinu ľudí to znamená usporiadanie majetkových vzťahov. Tento proces je z hľadiska hmotnoprávnej úpravy obsiahnutý v § 460-487 Občianskeho zákonníka a z hľadiska procesnej realizácie ide o právnu úpravu § 175a-175zca v Občianskom súdnom poriadku, kedy úkony súdu v značnej časti vykonáva notár ako súdny komisár.

Odmietnutie dedičstva

Zákon nikoho nemôže nútiť proti svojej vôli, aby nastúpil do právneho postavenia kohokoľvek. Ani prevzatie dedičstva nemusí byť vždy jednoznačne výhodné. Preto Občiansky zákonník hneď na úvod tejto časti rieši odmietnutie dedičstva.

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Môže tak urobiť bezpodmienečným jednostranným právnym úkonom. Ak by odmietnutie dedičstva obsahovalo podmienky bolo by neplatné. Odmietnutie dedičstva sa môže udiať ústnym vyhlásením na súde ( to znamená i u notára, pretože ten sa považuje za súdneho komisára, ktorý vykonáva úkony súdu ) , prípadne písomným vyhlásením zaslaným súdu/notárovi. Zatiaľ čo v prvom prípade bude obsah takéhoto vyhlásenia protokolovaný, v druhom prípade bude súčasťou spisu. Splnomocnený zástupca musí byť na takýto úkon výslovne splnomocnený. Na zneužitie tohto inštitútu existuje v zákone jedna poistka a síce ustanovenie § 465 Občianskeho zákonníka , ktoré hovorí, že dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.

Vyhlásenie o odmietnutí/neodmietnutí dedičstva nie je možné odvolať.

Príklad

Martin zomrel a jeho dedičstvo bolo zaťažené viacerými dlhmi. Vzhľadom na fakt, že majetok z dedičstva bol pomerne ťažko realizovateľný a dlhy sa blížili hodnotou k celému dedičstvu jeho deti odmietli dedičstvo prevziať. Právnym nástupcom sa stala Slovenská republika .

Dedičská nespôsobilosť

A keby niekto mohol byť dedičom nededí ak nemá dedičskú spôsobilosť. Táto nespôsobilosť nastáva zo zákona a na základe právneho úkonu – vydedenia.

Zo zákona je dedičsky nespôsobilá osoba, ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Príklad

Ján bol násilník a voči svojim rodičom sa dopustil opakovaného protiprávneho konania a v jednom prípade bol odsúdený za ublíženie na zdraví. Na základe vyššie uvedeného sa po smrti rodičov nestal dedičom a majetok zdedili zvyšní súrodenci.

O spáchaní trestného činu existujú oficiálne záznamy otázkou je čo rozumieť pod zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Sem spadajú prípady, kedy potenciálny dedič využije situáciu, aby dosiahol zmenu poručiteľovej poslednej vôle – napríklad aby vyhotovil závet ak ho nemá, alebo odvolal závet ak ho má. Je to všeobecná poistka proti zneužitiu situácie, aj keď je otázne aká efektívna.

Pre toto odpustenie nie je stanovená forma, ale malo by byť preukázateľné, čiže najlepšie písomné.

Dedičská nespôsobilosť na základe právneho úkonu – vydedenie

Ako bolo vyššie uvedené preukázať trestný čin, prípadne zavrhnutia hodné konanie je v praxi náročný proces. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre vylúčenie dediča je vhodnejšie ak poručiteľ vydedí právnym úkonom dediča, alebo viacerých dedičov.

Vydedenie je písomný právny úkon dediča, ktorého náležitosti sú rovnaké ako pri závete.

To znamená, že listina o vydedení môže byť celá vlastoručne napísaná a podpísaná poručiteľom, prípadne sa tak udeje nie vo forme vlastnoručne napísanej listiny ( napríklad na PC ) pred dvoma svedkami súčasne prítomnými, ale najčastejšie sa tak udeje vo forme notárskej zápisnice. Musí byť podpísaná a datovaná.

Pre zmenu a zrušenie listiny o vydedení platí obdobne to isté ako pre závet – teda zrušuje sa buď zničením listiny, odvolaním, alebo novou listinou o vydedení.

Dôvody vydedenia sú v zákone taxatívne vymenované

  1. v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

Neposkytnutie pomoci je potrebné chápať tak v rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle zákona o rodine ako i všeobecne chápaného pojmu dobrých mravov. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na fakt, že  vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nie je len mravným záväzkom, ale i zákonnou povinnosťou , ktorú ustanovuje zákon o rodine zákon č. 36/2005 Z.z. v § 66 a § 67. Túto povinnosť upravoval i predchádzajúci zákon o rodine. V tomto prípade sa prihliada i na majetkové pomery potomka a jeho objektívne zárobkové možnosti ako i na fakt, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi.

Príklad

Pani Mária po smrti manžela zostala osamelá a trpela vážnymi zdravotnými problémami. Jej deti jej neposkytli potrebnú pomoc a odmietli prispieť na domov pre dôchodcov. O pani Máriu sa postarali jej susedia v spolupráci s obcou. Na základe toho pani Mária spísala listinu o vydedení, kde uviedla vyššie uvedený dôvod. Okrem toho spísala závet v prospech obce a susedov. Napriek tomu, že deti sú zo zákona neopomenuteľnými dedičmi v tomto prípade sú vylúčené z dedenia.

  1. o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať

Tento dôvod úzko súvisí s predchádzajúcim dôvodom a nespočíva len v neplnení vyživovacej povinnosti ale aj v celkovom nezáujme o rodiča ako takého. Majetkové pomery rodiča totiž nemusia vyžadovať splnenie si vyživovacej povinnosti, ale opravdivý záujem sa môže prejaviť i v tom, že ho navštevuje , nezavolá mu. Toto sa často môže stať ťaživejším ako samotné finančné problémy.

  1. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka

Toto nebude v aplikačnej praxi problém, pretože odsúdenia sa evidujú.

  1. trvalo vedie neusporiadaný život.

Vedenie trvalo neusporiadaného života bude znamenať záhaľčivý život , obživa morálne zavrhnutiahodným spôsobom , stýkanie sa s kriminálnym prostredím.

Príklad

Jozef viedol záhaľčivý život, striedal partnerky a na svoje viaceré deti neprispieval a ani neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Na základe toho ho rodičia vydedili a svoj majetok odkázali jeho deťom. Napriek tomu, že Jozef ako syn patrí do kategórie takzvaných neopomenuteľných dedičov je v tomto prípade sa nestanie dedičom.

V prípade ak by dôvod bol uvedený v istine o vydedení musel by dedič dokazovať, že sa tento dôvod nezakladá na pravde. V tomto prípade bude dedičovi určená lehota v ktorej bude musieť podať žalobu a pokiaľ v tejto lehote žalobu nepodá bude sa konať bez jeho účasti § 175k ods. 2 zákona č. 99/1963 S.b. Občiansky súdny poriadok.

Vydedenie sa môže týkať iba konkrétneho dediča, ale poručiteľ môže účinky vydedenia vztiahnuť i na jeho potomkov a ich potomkov.

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Paušálne výdavky a odpis pohľadávky

Podnikateľ A predal podnikateľovi C pohľadávku voči subjektu B v menovitej hodnote 10.000 Eur za sumu 6000 …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť