Daňové výdavky v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. IV. časť

Daňové výdavky u osôb poberajúcich príjmy z kapitálového majetku § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

V tomto ustanovení sa koncentrujú všetky príjmy, ktoré sa nedajú zaradiť do ustanovení § 5-7 zákona č. 595/2003 Z.z. Dá sa vo všeobecnosti skonštatovať, že ide v drvivej väčšine o príjmy z dispozície s majetkom daňovníka, patria sem i príjmy z výhier a príjmy z príležitostných činností ( teda vlastne drobných služieb ), ktoré však daňový úrad z obľubou prekvalifikováva na závislú činnosť.

Pripomeňme si teda pre stručnosť o aké druhy príjmov ide

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. b)],

k) príjmy z derivátových operácií,

l) peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

Okrem toho sa toto ustanovenie zaoberá i úpravou základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, čím sa však nebudem v tomto článku zaoberať, pretože je to problematika presahujúca rámec tohto článku. Táto problematika sa priamo týka vkladov do základného imania, podnikových kombinácií čo je rozsiahla problematika, ktorá by vydala na samostatný článok, respektíve sériu článkov.

Zvyšok ustanovení § 8 v podstate obsahuje normy, ktoré určujú úpravu základu dane a vyčíslenie základu dane daňovníka s týmito príjmami, pretože z povahy ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. vyplýva, že ide o daňovníka , ktorý nie je povinný viesť účtovníctvo a nie je ani podnikateľom, takže mnohé ustanovenia o zisťovaní základu dane v § 17 zákona o dani z príjmov sa v ho v podstate nedotknú. Rovnako s výnimkou peňažných výhier sa nedá aplikovať ani zrážková daň.

V zásade platí, že výdavky sa voči príjmom v tomto ustanovení dajú uplatniť len do výšky príjmu a rovnako nie je tento príjem možné znížiť o daňovú stratu a ani o nezdaniteľnú časť základu dane. Hodnota vlastnej práce daňovníka sa nikdy nepovažuje za výdavok, ktorý znižuje pri tomto príjme základ dane.

V zásade je možné skupinu príjmov rozdeliť do dvoch kategórii

Príjmy u ktorých nie je možné uplatniť žiadne výdavky ( s výnimkou zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie )

a) príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,

Ide o výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ § 6 ods. 2 písm. b)],

Pri tomto druhu príjmu ak ide o zdaniteľný príjem vyplácaný v peňažnej forme sa použije zdanenie zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona č 595/2003 Z.z. a ak ide o príjem nepeňažný pri ktorom sa nedá zrážka dane uplatniť zahrnie sa tento príjem do základu dane na základe oznámenia o hodnote tejto výhry , ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady toho, kto výhru vypláca § 8 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Oslobodenie od dane

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že tieto príjmy sú za určitých podmienok od dane oslobodené a to v prípade ak ide o príjmy uvedené v § 9 ods. 2 písm. l) a m) čo zodpovedá príjmom z výhier v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov 56) a obdobné výhry zo zahraničia. Odkaz síce smeruje na zrušená zákon 194/1990 Z.z. O lotériách a iných podobných hrách, ale teraz sa ním rozumie zákon 171/2005 Z.z. o hazardných hrách. Tam je oslobodenie logické, pretože prevádzkovateľ takýchto hier odvádza odvod, ktorý je určený percentom z výťažku. Takže štát už svoje dostane.

Druhá kategória sú výhry iné ako v súťažiach, ktoré spadajú pod režim zákona o hazardných hrách. To sú rôzne iné reklamné súťaže usporiadané firmami za účely zvýšenia obratu, tomboly a podobne. Tu je v súčasnosti oslobodenie nastavené na sumu 350 Eur na cenu, respektíve výhru. Cena nad tento limit sa zdaňuje celá. Pripravovaná novela zákona o dani z príjmov toto mení v tom zmysle, že pokiaľ cena presiahne 350 Eur bude zdaňovať už nie celá, ale iba rozdiel nad túto sumu. Konkrétne ide o prijaté ceny alebo výhry hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru; cenou alebo výhrou sa rozumie

1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je kruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, lebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( § 6),

b) dôchodky, 37)

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že ide o dôchodky , ktoré sú vyplácané na základe zmluvy o dôchodku § 842-844 Občianskeho zákonníka, čo je zmluva v ktorej sa poskytovateľ dôchodku zaväzuje poskytovať určitej fyzickej osobe poskytovať plnenie dôchodok a to buď doživotne, alebo na inak určenú neurčitú dobu. Ide o súkromnoprávny vzťah mimo rámca dôchodku vyplácaného na základe zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, prípadne zákona č. 43/2004 Z.z o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré sú oslobodené od dane za podmienok určených v § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a nejde ani dôchodok z doplnkového dôchodkového sporenia v zmysle zákona č. 650/2004 Z.z. , pretože tento príjem sa považuje za príjem podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. a je zrážaný formou zrážkovej dane ak plynie zo zdrojov na území SR

c) príjmy podľa odseku 1 písm. l).

Tu ide o príjem zdravotníckeho pracovníka od držiteľa registrácie registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

Toto bude rozobraté v samostatnom článku. Je to ustanovenie podľa môjho názoru nadbytočné vzhľadom na to, že dary prijaté v súvislosti s podnikaním, respektíve závislou činnosťou sú od začiatku predmetom dane bez ohľadu na segment poskytnutia viď § 3 ods. 2´písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. , čo je podľa môjho názoru tichá pomsta štátu za to, že zdravotnícky pracovníci postavili za ochranu svojich práv, pretože ak ktorýkoľvek murár zoberie za deň roboty minimálne 50 Eur nevidím dôvod prečo by lekár mal robiť za menej , len preto, že jeho práca je politikmi používaná na uplácanie voličov. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé sledovať či si naši politici zdaňujú každý štamprlík koňaku na recepciách a pobyty na jachtách a podobne ako nepeňažný príjem.

Zostávajúca časť ustanovenie § 8 rieši v zásade dva okruhy problémov –

  1. čo sa považuje za výdavok pri príjme podľa § 8 a spôsob jeho ocenenia
  2. a spôsob zisťovania základu dane daňovníka v prípade ak príjem plynie vo viacerých zdaňovacích obdobiach.

Za výdavok sa považuje pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 písm. b až e) zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré sa dajú zjednodušene nazvať príjmami z majetku / majetkových práv daňovníka

  1. kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,

    U tohto ustanovenia je situácia jednoduchá, pretože cena bude uvedená na doklade o kúpe, čo samozrejme znamená, že daňovník túto cenu bude musieť zdokladovať.

  2. cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25

    V tomto prípade ide o cenu veci zistenú inak ako na základe dokladu o kúpe- Zákon v tomto prípade nestanovuje spôsob zistenia ceny s výnimkou nehnuteľnosti, takže bude podľa môjho názoru prípustné náhradné zdokladovanie ceny napríklad znaleckým posudkom, cenou na trhu cenných papierov a podobne. V prípade nehnuteľnosti sa priamo odkazuje na § 25 zákona o dani z príjmov , ktorý ustanovuje daňovú zostatkovú cenu veci. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že najčastejším prípadom bude prípad podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. teda reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov; 118) pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu 119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou, ( inými slovami hodnota určená znaleckým posudkom ku dňu nadobudnutia nehnuteľnosti ) . To je ten prípad kedy sa ľudia pýtajú ako majú vysporiadať predaj nehnuteľnosti na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie od dane v zmysle § 9 zákona č. 595/2003 Z.z. a zároveň nie je súčasťou obchodného majetku. Takže výdavok bude predstavovať znalecká cena To v praxi znamená, že aj keď predaj nehnuteľnosti nebude oslobodený od dane, základ dane môže byť 0. Toto je dôležité vedieť aj preto, že z takého rozdielu medzi príjmami a výdavkami sa platia zdravotné odvody. Netreba zabudnúť ani na iné spôsoby v zákone uvedené ako napríklad vlastné náklady , alebo zostatková cena u darcu ak bol tento majetok zaradený v obchodnom majetku, čo však nemusí u súkromnej osoby byť zistiteľná veličina ak sa majetok predáva sa časovým odstupom.

    c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmom zákon č . 595/2003 Z.z., ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

    To je v podstate prípad ak bol majetok odpisovaný a následne preradený do osobného užívania . Toto ocenenie má zmysel len vtedy ak to predáva tá istá osoba, ktorá mala majetok zaradený v obchodnom majetku, pretože súkromná osoba nemá povinnosť zisťovať si tieto údaje od právneho predchodcu napríklad pri bezplatnom prevode majetku ( darovaní ) .

    d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,

    Tieto výdavky majú rovnaký režim ako obstarávacia cena. Inými slovami odkladajte si faktúry za opravu plota inak v bločkovej lotérii vyhráva štát J)

    e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,

    Tu je v podstate osobitný prípad obstarania majetku. Keďže cenné papiere sa väčšinou obstarávajú cez obchodníka s cennými papiermi, alebo banku obstarávaciu cenu bude možné preukázať zmluvou prípadne dokladom o úhrade. Sumou nepeňažného príjmu zamestnanca sa rozumie rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa. Rovnako i tento prípade je zdokladovateľný dokladom od zamestnávateľa.

Oslobodenie od dane.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť , že v prípade cenného papiera nadobudnutého do 31.12.2010 sa stále uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení do 31.12.2010 teda nie do výšky 500 Eur , ale päťnásobku životného minima platného do 31.12.2010, čo je 894,60 Eur ako to vyplýva z prechodných ustanovení § 52j ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.

Tu sa postupuje rovnako ako pri dokladovaní obstarávacej ceny – inými slovami hodnota materiálu a prác externého dodávateľa, ale už nie hodnota vlastnej práce.

Pri príjmoch príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva sa ako výdavok berie obstarávacia cena podielu. Touto sa rozumie jednak splatenie základného imania , ako aj ďalšie zvýšenie z majetku spoločnosti pripadajúce na jedného spoločníka.

Osobitnou kategóriou výdavkov pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 písm. k) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (príjmy z derivátových operácií,) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

Poslednou kategóriou výdavkov sú zdravotné odvody , ktoré sa platia aj z príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. , pretože ide príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10 b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a keďže tieto výdavky vznikajú vždy až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia má daňovník dve možosti – ak mu v danom roku plynú príjmy z § 8 môže si výdavky uplatniť v daňovom priznaní a ak nie môže si iba podať dodatočné daňové priznanie, keďže ako už bolo povedané z týchto príjmov nie je možné vykázať stratu. Ako to v praxi zrealizovať ak má daňovník viacero druhov príjmov je vo hviezdach, keďže nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa uvádza jednou sumou.

Paušálne výdavky.

Pro príjmoch podľa § 8 ods. 1 písm. a) príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva neuplatní skutočné výdavky môže si uplatniť paušálne výdavky 25% z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.. Tu je potrebné upozorniť, že sa nesleduje počet mesiacov vykonávania tejto činnosti, ako je to pri paušálnych výdavkoch podľa § 6 ods. 1,2 a 4 pretože by to nemalo z ohľadom na povahu príjmu zmysel.

Zdaňovanie preddavkov a splátok

Osobitne je riešená problematika príjmov, ktoré plynú za predaj vo viacerých zdaňovacích obdobiach. Pri predaji nehnuteľnosti § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z je ustanovené, že príjem sa zahŕňa do základu dane v čase jeho prijatia bez ohľadu na to, kedy kupujúci získa vlastnícke právo k nehnuteľnosti. .

Rovnaký princíp je prijatý aj pri zmluvách o prevode iných aktív daňovníka – príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b-f) ak plynú ako preddavky, alebo splátky- teda zahŕňajú sa do základu dane v čase prijatia.

S tým úzko súvisí aj problematika uplatňovania výdavkov u ktorých platí všeobecné pravidlo, že sa uplatňujú maximálne do výšky príjmov. Ak ide o preddavky, alebo  splátky, ktoré sú v danom období nižšie ako maximálne možné výdavky, tieto výdavky sa douplatňujú do svojho maxima v ďalších rokoch do výšky splátok , ktoré budú zahrnuté do základu dane v budúcnosti.

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Paušálne výdavky a odpis pohľadávky

Podnikateľ A predal podnikateľovi C pohľadávku voči subjektu B v menovitej hodnote 10.000 Eur za sumu 6000 …

2 komentáre

  1. Monika Kušíková

    Dobrý deň, chcem sa spýtať, či si cez dodatočné DP za rok 2012 môžem teraz uplatniť výdavky zaplatené na zdravotné poistenie (bolo zaplatený v septembri 2012 – vlastne nedoplatok, ktorý vznikol priznaním príjmov v § 8 – bol to príjem z príkaznej zmluvy (iné príjmy § 8). Ďakujem Kušíková

    • Vážená pani,

      máte v zmysle § 32 ods. 12 ZDP na výber – buď dodatočné daňové priznanie, alebo ich uplatníte v bežnom roku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

%d blogerom sa páči toto:

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť