Daňová licencia – nezákonný zásah, alebo nástroj boja proti daňovým únikom. III. časť

Ústavné problémy pri zavedení daňovej licencie.

 

Na úvod je potrebné poznamenať, že výšku daňového zaťaženia určuje štát podľa svojej úvahy a samotné zavedenie tej, ktorej dane , respektíve je výška sama o sebe nie je dôvodom protiústavnosti ale legitímneho práva štátu. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že v právnom štáte a od konca druhej svetovej vojny sa presadzuje koncepcia materiálneho právneho štátu. Princíp materiálneho právneho štátu je vyjadrený aj v judikatúre US SR citujem

 

V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

III. ÚS 72/2010

 

To v praxi znamená, že štát musí upravovať spoločenské vzťahy určitým konkrétnym spôsobom. Je potrebné si uvedomiť, že právny poriadok je najsilnejším nástrojom na reguláciu spoločenských vzťahov a účelom práva je zabezpečenie integrity spoločnosti. Ak štát rezignuje na reguláciu spoločenských vzťahov právne ospravedlniteľným spôsobom môže z krátkodobého hľadiska získať výhodu, ale z dlhodobého hľadiska sa to ukáže ako kontraproduktívne.

Minimálna daň, alebo dańová licencia je problematická z viacerých hľadísk

  1. Výška daňovej licencie je arbitrárnym rozhodnutím štátu a nie je odvodzovaná od nejakých objektívne predvídateľných kritérií.
  2. Daňová licencia , alebo minimálna daň sa nevzťahuje na všetky subjekty vykazujúce spoločné znaky , ale selektívne zasahuje iba vybrané kategórie daňových subjektov. Tým je popretý základný princíp právneho štátu, že normatívne právne akty sú všeobecnej povahy a nie akty individuálnej aplikácie práva.
  3. Zavedenie inštitútu daňovej licencie zasahuje do práv nadobudnutých podľa vtedy platnej právnej úpravy.

Arbitrárne rozhodnutie štátu a nepredvídateľnosť kritérií

V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. citujem predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.

Každý subjekt, ktorý dosiahne príjem, ktorý je predmetom dane platí daň, bez ohľadu na jeho právne postavenie. Daňová licencia však postihuje len vybrané subjekty , pretože značná časť daňovníkov je od platenia minimálnej dane – daňovej licencie v podstate oslobodená hoci sú právnickými osobami, ktoré môžu a dosahujú zdaniteľné príjmy. Tieto subjekty sú uvedené v § 12 ods. 3 a 4 zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na 46b ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. . Tieto subjekty majú jednu spoločnú vlastnosť – ide o právnické osoby, kde nejestvuje právo na rozdelenie zisku medzi zakladateľov/spoločníkov/členov, čo však neznamená, že nedosahujú príjem, ktorý je rozdeľovaný iným spôsobom medzi svojich členov – napríklad výplatou mzdy. Ak by dôvod na oslobodenie od dane bola nezisková povaha týchto subjektov dovolím si tvrdiť, že akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným nemusia byť založené za účelom podnikania.

Zatiaľ čo sadzba dane je na vôli štátu, ostatné podmienky – najmä to, či osoba bude vykonávať za daných okolností činnosť z ktorej bude dosahovať príjem, prípadne si vyberie formu príjmu, ktorá je zdanená miernejšie , alebo výhodnejšie je na vôli konkrétnej osoby daňová licencia je vlastne viazaná na fakt jej existencie a nie ekonomickú aktivitu. Dokonca minimálnu daň bude platiť ak nebude mať žiaden majetok a teda nie je to ani daň z majetku.

Tento problém by dal dať do súladu pomerne jednoducho – aby daňová licencia by bola závislá od reálneho obratu daňovníka a odstupňovaná podľa neho. V súčasnej dobe je potrebné platiť daňovú licenciu aj pri nulovom obrate.

S tým súvisí aj to, že štát môže teoreticky povedať – daňová licencia bude 2000 Eur pre všetkých a kto mu v tom zabráni ?

V tejto súvislosti si dovoľujem odcitovať z rozhodnutia US SR III. ÚS 328/05 zverejnený pod číslom 19/06

K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95). Jeho súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú rovní aj v právach, základné práva sa zaručujú na nediskriminačnom základe v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 2 ústavy), pričom rovnakú zákonnú ochranu požíva aj vlastnícke právo všetkých vlastníkov (čl. 20 ods. 1 ústavy).

Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04).

Súčasťou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy je tiež požiadavka, aby súdne konanie, v ktorom o ochranu tohto základného práva ide, dôsledne rešpektovalo (s poukazom aj na čl. 152 ods. 4 ústavy) aj ústavné princípy právnej istoty, rovnosti a zákazu diskriminácie.

 

Daňová licencia a zásah do nadobudnutých práv.

Právom daňového subjektu je umorovať za zákonom stanovených podmienok daňovú stratu. V prípade ak daňový subjekt umoruje daňovú stratu tak zavedenie daňovej licencie znamená, že aj keď by mal teoreticky mať právo využiť nárok na odpočet daňovej straty, tak aj tak bude jeho právo na uplatnenie odpočtu daňovej straty obmedzenú nutnosťou platiť určitú minimálnu daň a keďže prechodné ustanovenia toto neriešia ide de facto o zníženie možnosti uplatniť právo na odpočet daňovej straty

V tejto súvislosti by sa rovnako žiadalo prechodné ustanovenie, ktoré by riešilo tento problém, buď predlžení práva na odpočet daňovej straty, ale predlžením práva na odpočet daňovej licencie v súbehu so stratami akumulovanými v predchádzajúcich obdobiach.

V tejto súvislosti by som rovnako rád poukázal na fakt, že US SR sa zaoberal podobnou otázkou

Zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov.

    (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.     PL. ÚS 10/04 zo 6. februára 2008)

Na záver by som chcel povedať len toľko, že ak bol zámer štátu obmedziť špekulatívne konanie daňových subjektov má na to právo, ale spôsob, ktorý na to zvolí musí zodpovedať určitým pravidlám. Treba odlišovať medzi porušením zákona a využitím právnej úpravy. V súčasnosti nie je problém v tom, že by daňové subjekty využívali legálne možnosti na zníženie základu dane, ale to, že sú subjekty, ktoré ostentatívne zákon porušujú a nerobia si toho príliš ťažkú hlavu, pretože riziko postihov zďaleka nezodpovedá ziskovosti takéhoto konania. Treba nastaviť jasné pravidlá a tie aj aktívne vynucovať a nie aplikovať princíp kolektívnej viny. Som hlboko presvedčený o tom, že len dlhodobý dôraz na dodržovanie pravidiel hry môže priniesť výsledky aj v tejto oblasti.

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie Spoločnosť predala odpísané auto spoločníkovi. Spadá uvedená transakcia po princíp nezávislého vzťahu ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť