Ako je to s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou v SR

V poslednej dobe pribúda článkov o zdravotníctve , najmä o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V zásade tieto články popisujú realitu, ale nechcú a ani nemôžu ísť do hlbky problému, pretože opisujú konkrétne ľudské príbehy. Dovolím si tvrdiť že prístup personálu je len vonkajším prejavom systémového problému, ktorý je daný dvoma základnými faktormi

-ekonomickou stránkou problému

-kvalitou právnej úpravy

Bez toho, aby som sa púšťal do hlbšej analýzy interpersonálnych vzťahov podotýkam, že súčasný stav právnej neistoty rozhodne neprispieva náladám personálu a ani podmienkam na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokúsim sa teda upozorniť aspoň na niektoré problémy, ktoré s tým súvisia

 

Zmyslom tohto článku je objasniť odpovede na otázky

Aká forma právnej regulácie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje ?

Musí byť zdravotná starostlivosť skutočne bezplatná ?

Je v súčasnosti možné zaviesť spoplatnenú zdravotnú starostlivosť a ak áno kedy a v akom rozsahu ?

V zmysle čl. 40 Ústavy SR citujem Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Začiatok zdravotného poistenia v SR je daný prijatím zákona č. 7/1993 Z.z. zo 17.12.1992 o zriadení národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia . Vzhľadom na to, že na rozdiel od dôchodkového poistenia a teda vyplácania peňažných dávok je zdravotná starostlivosť službou – teda vecnou dávkou bolo potrebné upraviť rozsah a podmienky poskytovania tejto vecnej dávky – zdravotníckej starostlivosti .

Tieto podmienky upravilo nariadenie vlády 220/1993 Z.z. z 28.03.1993, ktorým sa vydáva Liečebný poriadok.

Základným problémom tohto nariadenia vlády SR nebola jeho technická stránka, ale otázka jeho ústavnosti a to z hľadiska toho, že článok 40 Ústavy SR hovorí …. za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Tento problém nenechal na seba dlho čakať a tak sa stalo, že na návrh generálneho prokurátora SR ústavný súd rozhodol, že nariadenie vlády 220/1993 Z.z. nie je v súlade s Ústavou SR . Podstata problému práve spočívala v tom, že nariadenie vlády je podzákonný právny predpis. Z rozhodnutia US SR spz. PL. ÚS 7/94 citujem

Uplatnením ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť sú i podmienky, rozsah a spôsob jej poskytovania. Z toho plynie, že úprava podmienok, rozsahu a spôsobu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti musí mať zákonnú úpravu. Iná než zákonná úprava je porušením ústavnosti.

Zmyslom rozhodnutia Ústavného súdu SR bolo to, že tam, kde Ústava SR predpokladá pre realizáciu nejakého ľudského práva prijatie dodatočnej právnej úpravy, čo sú prakticky všetky hospodárske a sociálne práva je podmienkou aby takáto právna úprava mala zákonnú povahu citujem čl. 51 ods. 1 ˇUstavy SR

(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú..

Ako reakciu na to bol prijatý zákon č. 98/1995 Z.z. Liečebný poriadok, ktorý platil až do takzvanej Zajacovej reformy, ktorá prišla s účinnosťou od 1.1.2005. Z nej nás na účely článku bude zaujímať iba možnosť spoplatnenia zdravotnej starostlivosti ako takej.

Poplatky u lekára takzvané zajacove dvacky (iste si pamätáte na koláže z dvadsaťkorunáčok ) zaviedol zákon 138/2003 Z.z. , ktorým sa novelizovalo viacero právnych predpisov a najmä vtedy platný zákon 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, kde sa nanovo definoval pojem zdravotná starostlivosť v tom zmysle, že sa zaviedol pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v zákone 98/1995 Z.z. sa prijala súvisiaca úprava.

Tento právny predpis bol predmetom konania na US SR. Podnet sa skladal z viacerých častí a pre účely tohto článku je zaujímavá iba tá časť, ktorá napádala spoplatnenie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou.

Navrhovateľ ( skupina poslancov NR SR ) v podstate tvrdila, že služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( napríklad pobyt na lôžku a stravovanie ) bolo integrálnou súčasťou zdravotnej starostlivosti vo všetkých právnych predpisoch od roku 1992 a len umelým vyňatím týchto služieb z pojmu zdravotná starostlivosť došlo k porušeniu čl. 40 Ústavy SR .

V tejto časti citujem časť z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 38/03 zo 17. mája 2004 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 172, pod č. 396/2004), ktorým okrem iného skonštatoval, že zavedenie spoplatnenia služieb súvisiacich zo zdravotnou starostlivosťou nebolo v rozpore s US SR.

 


    Predpokladom účasti na akomkoľvek poistení (v danom prípade povinnom zákonnom zdravotnom poistení) je existencia poistného vzťahu, ktorého obsahom je poistenie rizika vzniku poistnej udalosti, v danom prípade vznik ochorenia vedúceho k potrebe poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Poistenie rizika nie je v žiadnom poistnom vzťahu (vrátane sociálno-poistného vzťahu) bezplatné, resp. zadarmo, ale sa spoplatňuje formou platenia poistného. Jednotlivé druhy poistenia sa však líšia spôsobom výpočtu a platenia poistného korešpondujúcim princípu participácie poistencov na určitom type poistenia (napr. v závislosti od toho, či ide o komerčný poistný systém bez prvkov solidarity alebo sociálno-poistný, prípadne iný systém so znakmi poistenia, pre ktorý je typická určitá miera solidarity).

    Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t.j. aby bezplatnosť bola absolútna), ale len tie, ktoré sú uznané za poistnú udalosť, a aby poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe tohto poistenia nebola bezhraničná, ale limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami, t.j. rozsahom a obsahom zdravotnej starostlivosti spadajúcej pod zdravotné poistenie. Ak by tomu tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti „ne obmedzil“ zdravotným poistením, ale by „veľkoryso“ na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti všetkým, resp. „každému“ (aj v tomto prípade nie však zadarmo, pretože štát by získaval prostriedky na jej zabezpečenie cez iné zdroje, najpravdepodobnejšie cez univerzálny daňový systém bez povinnosti ďalšej participácie pacienta – poistenca na nejakom poistení).

    ďalej Ústavný súd uviedol

    Ústavný súd dospel k záveru, že ústava vytvára priestor pre spoplatnenie určitej časti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť (v súčasnom právnom vymedzení ide o služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), pretože ústav a garantuje len právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia, pričom na úpravu podmienok jej poskytovania, t.j. na reálne naplnenie obsahu tohto základného práva, splnomocňuje zákon.


Inými slovami toto rozhodnutie US SR riešilo otázku či je bezplatnosť zdravotnej starostlivosti absolútna, alebo možno časť zdravotnej starostlivosti spoplatniť.

V ďaľšej časti článku sa budem venovať súčasnej právnej regulácii bezplatnej zdravotnej starostlivosti vrátane posunu v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR.

Na úvod poviem, že sa budem zaoberať iba právnou úpravou spoplatnenia zdravotnej starostlivosti ako služieb a nebudem rozoberať lieky a zdravotnícke pomôcky, pretože za tieto sa už dávno pripláca a jadro sporu sa vedie práve o spoplatnenie služieb zdravotnej starostlivosti. Zároveň by som rád upozornil, že prijatím zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa zásadným spôsobom zmenila právna úprava v tomto smere, ktorej len jedným z medializovaných dozvukov sú povinné hlásenia lekárov o účasti na rôznych kongresoch.

Pri súčasných prestrelkách ohľadne kvality zdravotnej starostlivosti si akosi nekladieme otázku ako je to vlastne s bezplatnosťou zdravotnej starostlivosti v SR. Ako je garantovaná úroveň bezplatnej zdravotnej starostlivosti v SR. Veď ľudia si zaslúžia istoty. Pravda je taká, že bezplatnosť / platenosť zdravotnej starostlivosti je v rukách vlády SR, pretože na reálne spoplatnenie zdravotnej starostlivosti postačuje novelizovať tri nariadenia vlády a už od zajtra môžeme za zdravotnú starotlivosť platiť v hotovosti. A je jedno koľko zdravotných poisťovní je, alebo bude.

Celé jadro tejto možnosti sa skrýva v § 3 ods. 8 a 9 zákona č. 577/1994 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotného poistenia citujem

(8) Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia (ďalej len „zoznam chorôb“). Iné ako prioritné choroby sú choroby uvedené v osobitnom predpise 11) okrem prioritných chorôb (príloha č. 3). Najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

(9) Zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením.

To znamená, že zoznam prioritných chorôb je uvedený v prílohe 3 zákona č. 577/2004 Z.z. a ostatné choroby neuvedené v prílohe č. 3 sú neprioritné a teda spoplatniteľné kedykoľvek sa Ministerstvu zdravotníctva respektíve vláde SR zažiada. Kriériá pre určenie kategorizácie chorôb sú uvedené v § 9 a 10 zákona č. 577/2004 Z.z, a sčasti obmedzenia vyplývajú z § 3 zákona č. 577/2004 Z.z., ale to na podstate problému nič nemení.

Vnímavejší čitateľ si povie dobre , ale pred malou chvíľou mi autor článku tvrdil, že podmienky a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti musia mať zákonnú úpravu a tu mi ide tvrdiť , že stačí nariadenie vlády.

Na toto práve poukázala skupina poslancov a Ústavný súd rozhodol v jej neprospech v rozhodnutí (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/05 z 2. júla 2008) z ktorého odôvodnenia citujem


    Ústavný súd v predchádzajúcom konaní zaujal názor, že už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t.j. aby bezplatnosť bola absolútna), ale len tie, ktoré sú uznané za poistnú udalosť, a aby poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe tohto poistenia nebola bezhraničná, ale limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami, t.j. rozsahom a obsahom zdravotnej starostlivosti spadajúcej pod zdravotné poistenie. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti „neobmedzil“ zdravotným poistením, ale by „veľkoryso“ na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti všetkým, resp. „každému“ (aj v tomto prípade nie však zadarmo, pretože štát by získaval prostriedky na jej zabezpečenie cez iné zdroje, najpravdepodobnejšie cez univerzálny daňový systém bez povinnosti ďalšej participácie pacienta – poistenca na nejakom poistení). (PL. ÚS 38/03). Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu rezultuje aj skutočnosť, že ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, t.j. „nastavenie poistného plnenia“ a určenie jeho obsahu a rozsahu, je nevyhnutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému zdravotného poistenia. Posúdenie tohto obsahu je vo svojej podstate posúdením naplnenia materiálnych podmienok úpravy medzí základného práva podľa čl. 40 ústavy, a nie je predmetom tohto konania, keďže navrhovatelia voči napadnutej zákonnej úprave vzniesli námietky len z hľadiska formálneho, v podobe tzv. výhrady zákona.

    Zákonodarca v predmetnom prípade pristúpil k ustanoveniu určitej úrovne a obsahu práva na zdravotnú starostlivosť (uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia), čím upravil medze základného práva podľa čl. 40 ústavy. Inými slovami, zákonodarca priamo zákonom upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že ustanovil kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho¬ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom spoplatnenia. Týmito kritériami a podmienkami je podzákonný normotvorca bezprostredne viazaný. Je preto nepochybné, že obsah a rozsah zdravotnej starostlivosti na základe poistenia je upravený priamo zákonom, a to zákonom č. 577/2004 Z.z. Už len nad rámec uvedeného a s presahom na materiálnu stránku veci ústavný súd konštatuje, že zákonodarca zákonnú úroveň prístupu k bezplatne poskytovanej zdravotnej starostlivosti ustanovil spôsobom, ktorý nevykazuje žiadne známky svojvôle.

    ďalej Ústavný súd uváda

    Za jednu z kľúčových právnych okolností, ktorá ho priviedla k uvedenému záveru, považuje ústavný súd skutočnosť, že zákonodarca nielenže jednoznačne a presne vymedzil tie kategórie zdravotných výkonov, ktoré sa vždy v plnom rozsahu uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia (neodkladná starostlivosť, diagnostika, liečba prioritných chorôb), ale zároveň uplatnením vlastnej normotvornej pôsobnosti ustanovil aj katalóg neprioritných chorôb. Tým pre vládu ako podzákonného normotvorcu obmedzil navrhovateľmi namietanú delegáciu priznanú v § 3 ods. 9 (pôvodne § 3 ods. 8) zákona č. 577/2004 Z.z. spôsobom, ktorý vláde neponecháva vôbec žiadny priestor na také uplatnenie jej normotvornej pôsobnosti, aké by mohlo viesť k zásahu do práva na zdravotnú starostlivosť. Kombináciou určenia vždy uhrádzaných výkonov a delegácie obmedzenej vopred určeným katalógom chorôb vo vzťahu k výkonom, ktoré sa musia uhrádzať len sčasti, tak zákonodarca vytvoril právny stav, ktorého podstatou je nemožnosť negatívneho dopadu na štandard zdravotnej starostlivosti bez predchádzajúceho pôsobenia zákonodarcu v podobe zmeny prílohy č. 1 k zákonu č. 576/2004 Z.z. Nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek zmeny v zozname tých chorôb, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo minimálne tretinovej úhrady, je teda rozhodnutie samotného zákonodarcu. Inak povedané, zákonodarca síce vládu splnomocnil na vydanie Zoznamu chorôb pojmovým vymedzením týchto chorôb v § 3 ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. a odkazom na zákon č. 576/2004 Z.z., v tom istom ustanovení však zároveň vláde neumožnil iný normotvorný výkon ako taký, ktorým prístup poistencov k zdravotnej starostlivosti iba rozšíri. Ako už ústavný súd konštatoval, rozhodnúť, že takýto právny stav predstavuje zásah do práva na zdravotnú starostlivosť a do imperatívu zákonnej úpravy jeho podstaty a medzí, by znamenalo úplne abstrahovať od účelu a zmyslu napadnutých ustanovení a mechanizmu, ktorý sa nimi zaviedol.

    Vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam zákona č. 576/2004 Z.z. a súvisiacim podzákonným predpisom, teda vo vzťahu ku Katalógu zdravotných výkonov a Zoznamu zdravotných výkonov, ústavný súd dospel k záveru, že už zo samotnej definície tohto katalógu, resp. zoznamu vyplýva, že ich obsahom nie je ustanovenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto z povahy veci nemôžu byť v rozpore s dotknutými článkami ústavy.

Inými slovami Ústavný súd SR, konštatoval , že podmienka zákonnej úpravy čl 40 Ústavy SR je daná tým, že zákonodarca v zákone ustanovil limity na vydanie podzákonných právnych predpisov a teda to, že v podstate v podzákonných právnych predpisoch by malo byť upravená podstatná časť rozsahu úhrad Ústavu neporušuje. V tomto vidím určitý ústup od predošlej judikaúry i keď chápem, že katalóg výkonov a chorôb je v podstate technickým predpisom , ktorého zákonné ukotvenie by bolo zložité.

 

Osobitnou kategóriou sú služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zostali pojmovo zachované, ale nariadenie vlády SR č. 722/2004 Z.z o výške úhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivostiproste zaviedlo za väčšinu položiek nulové ceny a tak sa poplatky v nemocniciach a u lekárov nevyberajú v dôsledku toho, že by boli zrušené, ale v dôsledku toho, že majú nulovú hodnotu. Ostali zachované poplatky v kúpeľoch, platenie sprievodcu v ústavnej zdravotnej starostlivosti, platby na pohotovosti. Otázka kompenzácie výpadku týchto príjmov zdravotníckym zariadeniam netrápila ani vládu lavicovú, ani vládu pravicovú, takže zdravotnícke zariadenia majú reálne výpadky príjmov, ktoré nie sú reálne kryté .

 

To sa samozrejme musí odraziť na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože jedno ľudové príslovie hovorí, že z h…. bič neupletieš. Takže súčasný stav financovania zdravotníctva nie je ani ryba a ani rak ľudovo povedané , čo sa samozrejme predlžuje finančnú agóniu zdravotníckych zariadení , spôsobuje rozvrat motivácie ľudí pracujúcich v tomto sektore, čo sa samozrejme prejaví v kvalite výslednej zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotná starostlivosť je v podstate služba s vysokou pridanou hodnotou a závisí do značnej miery na osobnom nasadení zdravotníckych pracovníkov.

Jeden nemenovaný minister zdravotníctva sa v čase štrajku vyjadril ( ono bolo aj ministrov aj štrajkov viac )  , že peňazí ide do zdravotníctva menej , ale pacientov sa to nedotke.

 

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie Spoločnosť predala odpísané auto spoločníkovi. Spadá uvedená transakcia po princíp nezávislého vzťahu ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť