Zdanenie vkladov na Cypre začiatok krízy „kapitalistického“ „socializmu“ ?

 

Pôvodne som nemal tento článok naplánovaný, ale posledné udalosti rozhodli inak. Nie , nejde o obhajobu peňazí vkladateľov v daňových rajoch a ani ruských oligarchov. Chcem poukázať na fakt, že Cyprus je prvý demonštratívny príklad toho, že súčasná aplikácia sociálneho štátu v Európe je neudržateľná. Tak ako príčinou zápachu nie je dym, ale horiaci oheň tak i problémy Cypru a dodatočného zdanenia vkladov za účelom záchrany bankového sektora nie je dlh Cypru, ale dlh Grécka, ktorému dovolila EU deficity , ktoré vysoko prevyšovali Maastrichtské kritériá a údaje zrejme ignorovali aj Európske inštitúcie. Ja sa pýtam – oklamať môžete babičku z Miletičky ale nie orgány EU. Mali by tam sedieť odborníci , ktorí by nemali ignorovať zjavné rozpory medzi realitou a deklarovanými údajmi.

Výsledok – Gréci majú euro a my problém. Väčší, alebo menší podľa toho koľko peňazí nám dlžia, alebo tam máme investované. Cyprus má proste smolu. Keď sa cez Euroval a peniaze daňových poplatníkov zachraňovali nemecké a francúzske banky nik nechcel od Grékov dodatočné zdanenie vkladov.

Grécky dlh však rovnako nevznikol náhodou. Je dlh, ktorý vznikol tak, že sa sociálne výhody, ktoré nezodpovedali sile ekonomiky financovali na dlh, aby politici vo funkciách zostali vo funkciách. Pravda a láska síce vítezí nad lží a nenávistí, ale zato pekne zamáva volebnými preferenciami. Povedať ľuďom pravdu a to síce , že každý sa prikrýva len takou perinou na akú má by bolo osudové. Keďže však štát nepochybne musí plniť aj sociálne funkcie rieši sa to dvoma spôsobmi.

  1. Zadlžovaním sa a dúfaním, že niekedy v ďááláekej budúcnosti sa to nejako vyrieši
  2. Deformáciami cien sociálnych služieb

Zadlžovanie štátov je kritické. Veľmi málo štátov je schopné hospodáriť prebytkovo, respektíve s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina štátov žije veselo na dlh a každý rok vygeneruje deficit vysoko nad 3% HDP. Skúsme si predstaviť, že tento vývoj bude pokračovať ďalších 10 rokov . To znamená, že prakticky v roku 2023 má každý štát EU ( výnimky ako severské krajiny môžeme ignorovať ) deficit vyšší o 30% v pomere k HDP. Len tak pre zábavu som si pozrel deficity štátov EU . Odporúčam tabuľku http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Public_balance_and_general_government_debt,_2008-2011_%281%29_%28%25_of_GDP%29.png&filetimestamp=20121023174050

Poklepaním zväčšíte náhľad tatbulky

debt

Zistíte, že v roku 2011 je deficit verejných financií v pomere k HDP cez 80% u Francúzka, Nemecka, Veľkej Británie , cez 90% u Belgicka. Kto bude zachraňovať tieto krajiny pred bankrotom ak sa dostanú do podobnej situácie ako Grécko.? Ak budeme zo žartu predpokladať, že sa budú zadlžovať tempom do 3% HDP zistíte , že sa cez 100% deficitu v pomere k HDP dostanú za necelých 6 rokov.

Deformácie cien sociálnych služieb.

To sú skôr údaje platné pre Slovenskú republiku, ale som presvedčený, že môžu platiť aj v širšom rozsahu. . Zoberme si zákon o odmeňovaní sestier na Ústavnom súde. Neviem si celkom dobre predstaviť jeho neústavnosť aj keď limity nastavené zákonom sú mimo realitu. Máme tu fyzioterapeutov a ostatný zdravotnícky personál, ktorý je zhruba rovnako početný ako sestry. Máme tu učiteľov, ktorí štrajkujú za vyššie platy, máme tu zamestnancov školstva ( kuchárky , školníci a podobne )
Máme tu osoby, ktorých zamestnávateľov je štát a buď sa priamo podieľajú na rozhodovacej činnosti – orgány štátnej správy, alebo zabezpečujú funkcie štátu inak – zamestnanci múzeí, galérií a podobne. Z akého dôvodu by mali tieto skupiny osôb nízkymi platmi dotovať sociálny systém, lebo ho v podstate dotujú. Vo finančnom vyjadrení je to isté akoby platili vyššie dane ( viď príklad z Cypru ) . Ak máme trhovú ekonomiku prečo sa nestavajú diaľnice za ľudové ceny, prečo štátu firmy nepredávajú za dumpingové ceny iné komodity . Vidíme, že tu jestvuje rozpor medzi reálnymi cenami tovarov a nereálnymi cenami služieb. To samozrejme vyvoláva napätia v spoločnosti zatiaľ latentné ale dlhodobé. Netreba byť nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu aby človek videl neudržateľnosť situácie.

 

JUDr. Samuel Diatka

About JUDr. Samuel Diatka

Študodoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995-2000. Rigoróznu prácu obhájil v septembri 2002 na právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni má na starosti oblasť pohľadávok pre Nitriansky Kraj. http://webpravo.eu/o-mne Vyučuje externe na Univerzite Konštantína filozofa od roku 2003. Od roku 2012 je členom Slovenskej komory daňových poradcov pod číslom 988/2012.

Check Also

Založenie a vznik s.r.o.

Najviac využívanou formou obchodnej spoločnosti za účelom podnikania je nepochybne spoločnosť s ručením obmedzeným. Začiatok existencie …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

 

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Chcete byť informovaný o novinkách ?

Portál wevpravo.eu publikuje pravidelne odborné články. Ak chcete byť informovaný medzi prvými zadajte Váš mail.

Tento web používa cookies. Použím webu vyjadrujete súhlas s týmto používaním. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this. Tento web používa cookies pre zlepšenie používateľského komfortu. Pokračovaním tohto webu bez zmeny nastavenia cookies kliknite na súhlasím.

Zavrieť